Kedy a za akých okolností ste zistili, že máte imitátorské schopnosti?
- Už na základnej škole som doma imitoval učiteľov a tým bavil brata, ktorý chodil na rovnakú školu niekoľkorokov predo mnou a veľa si z nej pamätal.
Koho ste imitovali ako prvého?
- Úplne po prvýkrát pred divákmi som použil imitovanie pri komentovaní školského futbalového zápasu hlasom vtedy veľmi populárneho športového komentátora Karola Poláka.
Poznáte približný počet osobností, ktoré ste doteraz imitovali?
- Pri poslednom sčítaní ich bolo skoro 200. Ale to bolo pred rokmi, teraz ich môže byť aj o polstovku viac. No všetky hlasy nepoužívam aktívne, preto sa ich učím iba vtedy, keď ich potrebujem.
Ako trénujete imitáciu?
- Jediné miesto, kde ju trénujem, je auto. Na cestách som často, preto nevyhnutnú jazdu aktívne využívam na tréning.
Dokážete imitovať najmä skvelé spevácke osobnosti. Mali ste svojho učiteľa spevu?
- Nie, nemal. Som samouk. Kedysi som koketoval s tým, že by som sa učil pod odborným vedením, ale prišiel som na to, že by mi to možno viac uškodilo, ako pomohlo.
Ako sa teda zdokonaľujete v spievaní?
Najlepšou cestou pre zdokonaľovanie je tréning, preto spievam denne. Na javisku, v aute, alebo v domácej skúšobni.
Spomínate si na pocity, keď ste pred Karlom Gottom po prvýkrát spievali jeho pesničku? Mali ste pre ním trému?
- Trému som určite mal. Bolo to pri oslave jeho šesťdesiatky, keď mu organizátori akcie pripravili prekvapenie - mladého ambiciózneho Hrona zo severočeského hnedouhoľného revíru. Pocit to bol výnimočný, odvtedy som niečo podobné zažil už iba raz. Zhodou okolností to bolo v Bratislave, v tomto meste som si zaspieval na spoločnom pódiu s talianskou skupinou Ricchi é Poveri.
Ktorých spevákov najradšej prezentujete na koncertoch?
- Rád spievam ťažké skladby, preto vlastne imitujem vždy len tých najlepších – Pavarottiho, Sinatru, Presleyho, Johnsa, Gotta, zo Slovákov Ráža, Hammela či Patejdla.
Vďaka televízii ste sa stali populárny. Zmenilo vás to?
Určite. Uvedomil som si, že sa už nemusím toľko naháňať a brať všetko, čo príde. Prácu si vyberám a robím iba to, čo ma baví. Mám slobodu. Tú oblastný umelec nemá často a aby sa uživil, musí brať každý kšeft. Poznám to veľmi dobre, žil som tak do svojej tridsiatky.
Čo vám prináša väčšie potešenie: moderovanie, alebo spievanie?
- Je to zvláštne, ale ja to nerozlišujem. Mám rád aj jedno, aj druhé. Keď niekde moderujem, aj tak organizátori počítajú, že aj zasievam.
Ste aj skvelý komik, ako využívate tieto svoje danosti?
- Čo sa týka komiky, ktorú používam pri svojej práci, tak postupy, ktorými bavím dnešné obecenstvo, sú rovnaké s tými, ktoré som používal už pred mnohými rokmi, teda v čase, keď som začínal. Milujem improvizáciu a tú divák vždy ocení. Mám to teda o dosť jednoduchšie ako zabávači, ktorí si svoje repliky píšu na počítači a každé číslo skúšajú dopredu.
Televízni diváci v Čechách vás doslova zbožňujú, máte svoj veľký fanclub. Ste spevák, imitátor, moderátor, komik, herec, dramatik, bábkoherec, scenárista, hudobník. Ktorá z týchto profesii je vám najbližšia?
- Možno sa budete diviť, ale blízke sú mi všetky. Preto ich zúročujem pri svojich šou. Vo svete sa tento typ umelcov nazýva „entertainer“, u nás nás volajú „bavič“. Mne je bližší anglický názov, keďže vystupujem i vo svete, všetky moje programy majú i anglickú mutáciu.
Vieme o vás, že pochádzate z Mostu. Čo vaše súkromie?
- Teraz bývam v Prahe, mám dve deti. A to myslím stačí.
Máte vraj rád dobré jedlo, čo ešte?
- Okrem dobrého jedla milujem hudbu a Taliansko.
Ktorým koníčkom sa najradšej venujte?
- Mám rád cestovanie: lietadlom po svete, autom po Taliansku.
Máte aj niečo nepríjemné, čoho sa neviete zbaviť?
Áno, je to zaškatuľkovanie do úlohy televízneho zabávača. U nás v Čechách sa na mňa ľudia pozerajú v televízii, ale v rozhlase moje piesne takmer nehrajú. Preto som rád, keď už nemôžem cez rozhlas prinášať ľuďom svoje piesne a tým pádom ani vydávať hudobné nosiče, že aspoň teraz nedávno v televízii vydali prvý komplet 8 DVD s úspešným programom Jsou hvězdy, které nehasnou.
Opakovane ste účinkovali tiež na Slovensku. Akí sú naši diváci?
Zakaždým skvelí a vnímaví. Dosť dlho mi trvalo, kým som pochopil, že by som vo svojich programoch pri slovných výstupoch nemal používať slovenčinu. Napriek tomu, že vašu reč milujem, diváci lepšie reagujú na češtinu a vtipy v češtine. Bude to asi tým, že českí umelci majú u vás dobré meno a po rozdelení republiky možno i peľ „výnimočnosti“.
Mali ste obrovský úspech aj v reláciach Slovenského rozhlasu, ktoré pripravovala Tamara Chlebová – najlepšia priateľka manželky Ivana Krajíčka. Čo vám dáva toto médium, je tiež vašou srdcovou záležitosťou?
Určite! Vďaka týmto nahrávaniam som spoznal tých najskvelejších slovenských umelcov. Je smutné, že už mnoho z nich nie je medzi nami. Práca pre rozhlas je zaujímavá aj tým, že sa relácie často reprízujú a že nás všetkých prežijú. Slovné umelecké dielo sa tak stáva nesmrteľné.
Na čom teraz pracujete?
- Dokončujem scenár televízneho programu Noc plná šlágrov, ktorého druhý diel by mal mať premiéru v januári 2012 v Českej televízii.
V Martine vás uvidíme po prvýkrát. Môžete prezradiť aspoň niečo, čím našich divákov prekvapíte a potešíte?
- Predstavím vám tých najlepších českých a slovenských umelcov v abecednom poradí, pekne od A po Z.
Máte svoje životné krédo?
- Nádej zomiera poslaná.
VLADIMÍR HRON
Po ukončení gymnázia si podal prihlášku na Divadelnú akadémiu múzických umení. Ta- lentové skúšky sice spravil, ale na školu sa z nepochopiteľných dôvodov nedostal. Pedagogickú fakultu pre záujem o divadlo aj tak nedokončil. Hrával ho ochotnícky, popritom spieval v kapelách a začal imitovať známe osobnosti. Od roku 1989 pôsobil v mosteckom Divadle rozmanitostí ako bábkoherec. O štyri roky neskôr získal miesto moderátora v rádiu v Moste a potom robil programového riaditeľa rádia v Chomutove. V roku 1998 sa rozhodol pre "voľnú nohu" a s vlastným zábavným programom pochodil celé Čechy.
Veľký zlom v jeho kariere nastal v roku 2000, vtedy sa zoznámil s režisérom Českej televízie Františkom Polákom, ktorý ho obsadil do nového zábavného programu Šanca. Vďaka obrovskému úspechu v tomto programe dostal ďalšiu príležitosť: od roku 2001 moderoval v Českej televízii svoju vlastnú reláciu Jsou hvězdy, které nehasnou. Mala taký obrovský divácky úspech, že v roku 2004 Vladimír Hron prvýkrát zvíťazil v televíznej ankete TýTý ako moderátor zábavných programov. Následne začal nový Hronov seriál: Hvězdy letí do století, po ktorom nasledoval ďalší divácky trhák: Abeceda hvězd. Zatiaľ má Vladimír Hron jeden sólový album s názvom Zpívám. Ovláda perfektne angličtinu, taliančinu, nemčinu a španielčinu, čo mu umožňuje spievať aj v týchto jazykoch. V jeho portfóliu je niekoľko vlastných hier Jedného herca, s ktorými pravidelne vystupuje v Čechách, ale v posledných rokoch sa často a rád so svojou šou vracia i na Slovensko.
Autor: J. Šesták
