Sobota, 10. december, 2022 | Meniny má Radúz

Ján Varinský v svojich prózach oživuje ducha starých Jahodník

Povolaním je veterinár. Celý svoj život sa venoval jazdectvu a športovým koňom. O literatúru sa nikdy nejako mimoriadne neobtrel – len ako bežný čitateľ. O to väčšie bolo prekvapenie jeho okolia, keď Ján Varinský, rodák z Martina uspel ako prozaik v lit

Ján Varinský. Uspel v literárnej súťaži Poviedka 2010.Ján Varinský. Uspel v literárnej súťaži Poviedka 2010. (Zdroj: ARCHÍV JV)

erárnej súťaži Poviedka 2010.

Spomedzi 229 poviedok sa tá jeho prepracovala až do finále. Ukážky zo svojej tvorby bude na domácej pôde po prvý raz verejne prezentovať 21. októbra v martinskej kaviarni Kamala. Čítačku spojí s koncertom kapely 2 až 3.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To pôsobí ako blesk z jasného neba - vaše meno sa neobjavovalo v žiadnych literárnych časopisoch a zrazu bum: finalista prestížnej súťaže. Aj pre vás to bol taký malý literárny zázrak?

- Samozrejme, prekvapilo to aj mňa. Nikdy som totiž nepísal s ambíciou presadiť sa v literárnom svete. Vlastne ma ten svet nejako zvlášť ani nezaujímal. O to viac ma potešilo, keď som sa dozvedel, že moja poviedka sa v súťaži ujala. Sú ľudia, ktorí píšu sofistikovane, majú prepracovaný štýl, veľa načítaného, sú istým spôsobom literárne školení – a ja som sa prejavil len tak, ako som to cítil. Nemyslel som na kritikov, na porotcov, ani na čitateľa...

SkryťVypnúť reklamu

Čo vás vôbec nakoplo k písaniu?

- Nikdy som sa o literárnu tvorbu veľmi nezaujímal, ak nepočítam pár pokusov v základnej škole. Ako puberťák som napísal pár básničiek s jasným cieľom – otvoriť srdce vyvolenej. Neuspel som a na poéziu som rýchlo zabudol. Prózu som nepísal, čítal som len ako bežný konzument... V mojom živote však asi pred takými piatimi rokmi prišiel veľký zlom a ja som mal pocit, že sa chcem k niečomu vyjadriť – možno sám pred sebou, pre seba. Prvé veci som dostal na papier v roku 2006, asi som sa takouto formou potreboval vyhrabať z marazmu, do ktorého som sa dostal. Rozpadol sa mi vzťah, práca sa začala rúcať, odpojil som sa od sveta jazdectva. Písanie bolo vtedy pre mňa čosi ako terapia, naordinoval som si ju sám a keď to všetko zo mňa vypadlo, cítil som sa skvele. Robilo mi to radosť. A potom sa ozvala samoľúbosť – dať to niekomu prečítať. Ukázal som svoje texty kamarátovi a ten ma povzbudil. Ja som vtedy ešte nechyroval o žiadnych súťažiach. To moje okolie ma presvedčilo, aby som sa tam prihlásil. Ja som márnomyseľne súhlasil, ale nepredpokladal, že uspejem.

SkryťVypnúť reklamu

Ocenená poviedka Sneh je krehkým a vtipným príbehom o dospievaní. Čitateľ má pocit, akoby sedel vedľa vás a len počúval spontánne rozprávanie. Píšete – takpovediac – ako vám zobák narástol. Je to zámer, štylizácia, alebo náhodné čaro nechceného?

- Asi to posledné, veľa tých písačiek vzniklo spontánne a vyvinul sa z nich príbeh. Samozrejme, je to fabulované, to sa ponúklo samo, ale inak píšem naozaj bez špekulácií. Áno, tak ako premýšľam, ako rozprávam, ako žijem – tak aj píšem. Možno je to kostrbaté, ale som to ja.

Aké motívy, témy vás inšpirujú k prozaickej výpovedi?

- Prakticky všetko... Je veľa tém, ku ktorým mám potrebu vyjadriť sa, ale v podstate sa všetky moje písačky točia okolo toho, čo som prežil, skúsil, videl, akých ľudí som stretol. Áno, je to také hrabanie sa v sebe a všetky texty sa motajú okolo môjho života, ale ten je pre mňa jedinečný. Každý máme jedinečný život. Spätne si ho prehodnocujem, spomínam na ľudí, ktorí ma niečím obohatili, premýšľam nad nimi a nad všetkým, čo vo mne dodnes rezonuje – či z ranného detstva či z nedávnej minulosti. A z toho sa rodia moje písačky.

SkryťVypnúť reklamu

Už stavba a rytmus vašich viet evokuje „turčianskosť“, archaický jazyk, slovné zvraty, zabudnuté slová... Je to zámer?

- Narodil som sa tu, prežíval detstvo, ak odrátam roky štúdií, prežil som v Turci celý svoj život. S miestnymi ľuďmi som bol „furt“ v kontakte, zhováral sa s nimi jazykom, ktorý nám tu narástol... Takto si šteboceme, prečo by som to menil. Dôležitú úlohu v mojom živote zohrali starí rodičia, boli mojimi vzormi a pamätám si ich výrazy, slová, som nimi očarený, rád ich používam.

Atmosféra starého Martina dýcha z vašich textov, aj tá neexistujúca časť – staré Jahodníky. Chýba vám genius loci toho miesta, kde ste vyrastali?

- Samozrejme, je to minulosť, ktorú nikto nevráti. Tie miesta vyzerajú úplne inak ako v mojom detstve. V človeku to zanechá silné odtlačky a to si nesie v sebe celý život. Jahodníky nezaslúžene prišli o svoju pozíciu, ktorú historicky mali mať. Necitlivým zásahom sa vtedy otcovia mesta rozhodli, že táto štvrť sa v svojej podobe prežila, že sa nehodí. A to bolí, keď dospievajúceho človeka vyženú z domu, kde sa cítil dobre. Kde zažil pekné chvíle, prvé lásky, prvé kamarátstva, prvú bolesť - a naraz to niekto preruší a dá vás z gazdovského domu do paneláku, to nie je ľahké. Obdivujem starých rodičov, vtedy boli 80-roční ľudia a dokázali sa s tým vyrovnať, prijali to ako fakt.

Próza, z ktorej budete čítať, Slivky, je akýmsi pomníkom starým Jahodníkom a ľuďom, ktorí tvorili kolorit toho miesta?

- Rád by som, aby ním bol. Pripomienka toho, že tu niečo bolo aj pred panelákmi, že tu žili istí ľudia, že je tu cintorín, kde sú pochovaní... Na tých miestach sa žilo trochu inak ako dnes.

Naštartovalo vás ocenenie v súťaži k nejakým vyšším ambíciám, nakoplo k túžbe vydať knihu?

- Keby to niekto chcel vydať a dostalo sa to medzi ľudí, nebránil by som sa tomu. Ale už viem, aká je realita s vydávaním kníh, číta sa málo. Ilúzie si nerobím. Píšem v prvom rade z egoistických pohnútok, napĺňam si vlastnú potrebu. A keď sa to páči ľuďom okolo mňa, je to akýsi bonus navyše. Ak niečo z mojich textov má byť vydané, budem rád, ale nepovažujem to za svoj životný cieľ. Ako sa to všetko rodilo, písalo, tak by sa to malo aj vyvíjať ďalej – spontánne. Ak sa niekto chytí, budem mať radosť.

Vďaka úspechu v súťaži ste sa s ocenenou poviedkou dostali aj na festival Pohoda, kde vydavateľ a organizátor súťaže K. K. Bagala predstavil všetkých finalistov a vy ste tam mali svoju prvú veľkú verejnú čítačku. Ako ste sa cítili v obklopení mladých autorov a poslucháčov?

- Celá Pohoda aj s Bagalovým Literárnym cirkusom splnila to, čo má v názve: naozaj to bola pohoda. A vnútorne som presvedčený, že kus toho chlapca vo mne ostal, takže som sa tam cítil výborne a omladol som. Čítanie pred mladým publikom som si doslova užil, videl som reakcie poslucháčov, mal som s nimi kontakt, počúvali ma. Bol to fantastický pocit, kto by si to nechcel zopakovať?

Domácu premiéru budete mať v kaviarni Kamala, kde ste si ako hostí pozvali muzikantov z kapely 2 až 3. Prečo práve táto voľba?

- Bola jednoduchá. Z troch dôvodov - predovšetkým sa mi táto kapela páči. Po druhé, Ďuro Dorica je môj spolužiak zo základnej školy. Po tretie - tiež je Jahodníčan. Jeho vnímanie sveta i muziky mi je veľmi blízke, mohlo by sa to aj na čítačke doplňovať. Dúfam, že im ten večer nepokazím. Oni mne isto nie.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Po čom túžia Slováci? Kupujeme, aby sme ušetrili aj sa potešili
  2. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  3. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  4. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  5. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  6. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  7. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  8. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 451
  2. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 934
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 926
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 014
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 288
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 603
  7. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 3 381
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú 3 361

Blogy SME

  1. Matej Farkas: Režisérom sám život
  2. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  3. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  4. Ladislav Boršoš: Jarku Nohavico
  5. Jozef Sitko: Bude oligarchia konečne jasať???
  6. Štefan Vidlár: Nočné zamyslenie sa
  7. Miroslav Iliaš: O vedeckej (ne)spolupráci s Ruskou federáciou
  8. Veronika Michalčíková: Zamkovskému vzali chatu, do Tatier sa už nikdy nevrátil
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 600
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 179
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 8 011
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 009
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 904
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 300
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 1 923
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 770
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


10 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


11 h
Na fasáde prvej budovy Matice slovenskej sú viditeľné poškodenia.

Rezort kultúry bude čakať na vhodné eurofondové výzvy v budúcom roku.


16 h
Roman Horák, prezident TFZ, pri pohárovom žrebe.

Aj v tejto sezóne sa bude hrať Zimný pohár TFZ. Víťaz z Trebostova prvenstvo obhajovať nebude, no do turnaja sa prihlásilo viac tímov.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obecný úrad našiel prázdny. Zamestnankyne po voľbách podali výpovede.


11 h

Úsek frekventovanej cesty, vedúcej aj Novohradom, pretína významný migračný koridor našej najväčšej šelmy.


8. dec

Pôvodcom svrabu je mikroskopický, maximálne pol milimetra veľký roztoč.


8. dec

Namiesto preloženia trate odporúčajú modernizáciu v súčasnom koridore.


19 h

Blogy SME

  1. Matej Farkas: Režisérom sám život
  2. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  3. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  4. Ladislav Boršoš: Jarku Nohavico
  5. Jozef Sitko: Bude oligarchia konečne jasať???
  6. Štefan Vidlár: Nočné zamyslenie sa
  7. Miroslav Iliaš: O vedeckej (ne)spolupráci s Ruskou federáciou
  8. Veronika Michalčíková: Zamkovskému vzali chatu, do Tatier sa už nikdy nevrátil
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 600
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 179
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 8 011
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 3 009
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 904
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 300
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 1 923
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 770
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?