v Prešove Martinom Ceľúchom.
Aké sú najčastejšie mýty o netopieroch, s ktorými sa stretávate?
- Najznámejšie sú tie, že netopiere idú do vlasov, znášajú vajcia, pijú krv a podobne. Nič z toho však nie je pravda. Netopiere majú vďaka echolokácii, čo je orientácia pomocou ultrazvuku, veľmi kvalitnú navigáciu a človeku sa vyhnú už ďaleka. Krvou sa živia len tri druhy netopierov a aj tie žijú v južnej Amerike. Je to veľmi výnimočné, sú to len tri druhy viac ako 1 200 známych druhov netopierov. Všetky naše druhy sa živia hmyzom.
Nedávno ste o tejto téme hovorili aj v Martine v Múzeu slovenskej dediny. Prečo ste prišli práve do Turca?
- Oslovila ma Správa Národného parku Veľká Fatra už minulý rok, kedy sme prvýkrát spoločne organizovali Noc netopierov. Napriek daždivému počasiu mala akcia úspech, tak sme sa rozhodli uskutočniť ju opäť. Netopiere ako zaujímavá, užitočná, ale aj ohrozená skupina živočíchov potrebujú osvetu na celom Slovensku a treba búrať mýty o nich.
Najväčší strach majú ľudia, keď sa im netopier dostane do domu či bytu. Skutočne sa ho treba báť? Môže sa rýchlo rozmnožiť?
- Určite nie, hlavné je nebrať ho holými rukami, aby nás od strachu nepohrýzol. Treba ho čo najskôr vypustiť von. Netopiere sa nemôžu premnožiť, majú len jedno až dve mláďatá do roka.
Čo treba robiť v prípade, že sa do bytu dostane nevítaný hosť?
- Ak lieta, je možné otvoriť okno a sledovať ho, či vyletí. Ak leží na zemi a nechce lietať, treba ho vyniesť. Ak je zranený, treba hneď kontaktovať Obvodný úrad životného prostredia, Štátnu ochrany prírody alebo Spoločnosť pre ochranu netopierov.
Dochádza aj k úmrtiu netopierov, keď sa schovajú na nesprávnych miestach?
- Áno, pre netopiere sú budovy niekedy aj pascou, odkiaľ sa nevedia dostať a uhynú tu od smädu.
Aký je výskyt netopierov v Martine?
- Okolo Martina je krásna príroda a veľa lesov, tak predpokladám, že sa tu netopierom darí. Žiť tu môže aj viac ako 75 percent našich druhov netopierov. Na Slovensku je doteraz zistených 28 druhov.
Katarína Ďuríková Záborská
- Netopiera sme našli na chate. Keď si na to spomeniem, je mi do smiechu. Vyháňali sme ho pomocou badmintonovej rakety a roztiahnutej plachty. Napokon sa to podarilo a vyletel cez okno.
Oľga Úradníčková
- Už je to dávnejšie, ešte keď sme bývali v paneláku na šiestom poschodí. Všimla som si, že nám zrazu niečo lietalo po chodbe. Veľmi som sa zľakla, zvlášť, keď som zistila, že je to netopier. Čakala som zavretá v izbe na otca, kým príde domov. Zamotal sa do závesu na okne, otec ho potom v rukaviciach chytil a vypustil von. Aj teraz mám z tejto spomienky ešte zimomriavky na tele.
Lucia Murcková
- Netopiere často lietajú okolo nášho balkóna, keďže bývame na najvyššom poschodí. A neraz sme sa im museli aj uhýbať, aby do nás netrafili. Párkrát sa stalo, že bývali v rýnach. Raz nám však vletel aj do spálne. Priletel cez otvorenú ventilačku. Volali sme odborníka, ten nám poradil, aby sme ho opatrne chytili do uteráka a vypustiť vonku. Bola to však trojhodinová zábavka plná smiechu, utekania a strachu, dokonca aj pri otvorenom okne. Nakoniec sám vyletel.
Rado Šenšel
- Prichýlili sme jedného netopiera u nás v byte. Otec ho totiž našiel pod jednou striežkou na chate na jaseň, tak ho zobral do batohu. Tam by nemal šancu prežiť zimu. Mali sme ho asi týždeň doma, potom ho zaniesol na jednu povalu starého kaštieľa, kde vždy býva veľa netopierov. Zrejme tam aj zimujú.
