Zhoda okolností či zákonitosť spôsobia, že sa v réžii Doda Gombára bude hrať 1 + 1 = 3 v SKD v posledný októbrový štvrtok opäť.
No nebude to v Martine jediná divadelná veselohra toho večera. V takmer rovnakom čase na inom martinskom javisku – Domu odborov Strojár - hrajú inú komédiu. Divadelný spolok Frída z Brna uvedie hru Medzi nebom a ženou, ktorú napísal aj režíroval Dodo Gombár. V Martine veľmi dobre známa a zavedená režisérska osobnosť do svojej autorskej komédie obsadila populárnych hercov – bratislavskú Dianu Mórovú a z Brna si s ňou zahrá Martin Trnavský do tretice s Radimom Novákom. Hra je o bizarných konfliktoch medzi mužom a ženou, o paralelách vývoja lásky. Niekedy ide o šťastnú lásku, inokedy o rozchod, mladý či starší pár.
Takéto zdvojené divadelné stretnutie v osobe jedného režiséra na dvoch martinských javiskách súbežne je dobrým podnetom položiť Dodovi Gombárovi niekoľko otázok.
V Slovenskom komornom divadle Martin hrajú komédiu 1 + 1 = 3 už tucet sezón. Začiatkom októbra dosiahla táto inscenácia 200 repríz. Čím si ako jej režisér vysvetľujete jej veľkú divácku popularitu?
- Už dvesto? Tak to je pekné a nevídané! Ohlas inscenácie odhadnúť nedokážem, ani mi to neprináleží. Myslím, že táto komédia Raya Cooneya je ako hra postavená remeselne poctivo a zodpovedne, publiku sa nevtiera, ani mu nenadbieha. Z hercov je pravdepodobne cítiť radostnú iskru, ktorá skáče aj do publika. Je to veľmi dobre konštrukčne napísaný text, ktorý sme sa snažili vyložiť po jeho zmysle.
Divadelný spolok Frída z Brna prichádza do Martina zahrať opäť jednu z veselohier vo vašej réžií. V hre Medzi nebom a ženou uvidia martinskí diváci v hlavných úlohách Dianu Mórovú a aj na Slovensku populárneho Martina Trnavského. Ako došlo k tomuto herecko–režisérskemu, česko-slovenskému divadelnému spojeniu? Čo je pre režiséra (aj autora) vášho rangu a talentu príťažlivé a vzrušujúce na divadelnej komédii?
- S divadelným spolkom Frída spolupracujem od jeho vzniku, na prelome rokov 1999 a 2000 som stál pri jeho začiatkoch. Pravidelne sa v obsadení objaví okrem skalných hercov Martina Trnavského a Radima Nováka aj nejaký hosť, často hosť zo Slovenska. Teraz padla voľba na Dianu Mórovú, ktorú považujem za výbornú a tvárnu herečku. Spolupráca bola radostná a pohodová. Pre mňa osobne je príťažlivé a vzrušujúce - veru ešte stále - divadlo ako také. No že by som preferoval práve komédie, to sa nedá povedať.
Oveľa „čerstvejšou“ hrou vo vašej réžii je na martinskom javisku aktuálne neklasická klasika. Inscenáciu Kubo (remake) publikum neprijalo celkom jednoznačne. Koncom septembra ju SKD Martin ako jedno z dvoch domácich divadiel zahralo v rámci medzinárodného festivalu Divadelná Nitra. Aké divácke reakcie sa „ušli“ martinskému Kubovi v takomto širšom európskom umeleckom kontexte?
- Myslím, že výborné. Aj v celkovom kontexte sú ohlasy adekvátne, čiže rozporuplné. Kubo nenecháva nikoho ľahostajným, čo považujem za zásadné. Rozvíril trošku hladinu, núti k neštandardným úvahám, kladie otázky. Je to jedna z mojich najzamilovanejších inscenácií, ktoré som v martinskom divadle robil. Púšťali sme sa do veľkého rizika, vykročili sme na hranu, na tenký ľad.
V martinskom divadle ste pôsobili ako interný režisér aj ako umelecký šéf, do Martina sa stále - aspoň občas - vraciate režírovať tunajších hercov. Čo je vašou základnou inšpiráciou k návratom do Slovenského komorného divadla?
- Tou najzákladnejšou je prostý fakt, že to nikde nemám radšej ako tu. Nikde sa necítim tak slobodne, radostne, bezpečne, pracovne aj ľudsky naplnene. K Martinu ma viažu intenzívne spomienky, divoké, aj tie tiché a plaché. Žiadne iné divadelné prostredie necítim v sebe tak hlboko zakorenené - aj so svojimi smútkami a bolesťami, premenami v čase a všetkými obdobiami. Do Martina sa rád vraciam pochybovať, zaujíma ma jeho súčasnosť aj budúcnosť.
Kde a čo režírujete, ak nie ste hosťom práve v Martine? Máte svoj stály obľúbený divadelný kolektív, kde pracujete obzvlášť rád? Alebo je to dnes s režisérom tak – kam vás pozvú, tam idete...?
- Nie, nie, kam ma pozvú, tam nejdem. Našťastie! Tak by som nerád skončil. Som v angažmáne vo Švandovom divadle v Prahe ako umelecký šéf a režisér. To je momentálne môj divadelný domov, čiže priorita.
Autor: V.Kunovská
