Ako hodnotíte účasť ľudí na stretnutí v Martine? Splnila očakávania?
- Účasť ľudí zodpovedala slabému povedomiu o význame tejto udalosti. Tí, ktorí tam prišli a počuli môj prejav, alebo čítali môj článok, sami hovorili, že o mnohých skutočnostiach nevedeli a že v škole im zdôrazňovali skôr význam 28. októbra. Sme na začiatku. Chceme založiť tradíciu, aby sa výročie vzniku republiky oslavovalo tam, kde sa táto idea zrodila. Aby politici nechodili len k soche Masaryka v Bratislave, ale aj na pamätné miesto do Martina. Aby sme neboli ignoranti, ale ctili si odvahu našich predkov.
Najmä mladí ľudia tento deň ako výnimočný veľmi nevnímajú. Čo môže byť podľa vás na vine? Ľahostajnosť, chyba médií či verejných činiteľov?
- S mladými ľuďmi sa predovšetkým nepracuje. Každý sa sťažuje na to, že nepoznajú dejiny, pritom zodpovednosť leží na tých, ktorí by ich to mali naučiť. Nemám na mysli len školy, ale aj rodičov. Sú veci, pri ktorých sa na školy vyhovárať nemôžete. Prečo napríklad moje deti vedia o našich dejinách výrazne viac ako ich rovesníci? Lebo majú lepších učiteľov? Nie. Všetky tie miesta a udalosti si doslova ohmatali. Nenútim ich, aby sa bili do pŕs, nezdôrazňujem im abstraktnú hrdosť na Slovensko, nenosím tričko I love Slovakia a už vonkoncom v nich nevzbudzujem dojem, že sme lepší ako ostatní. Učím ich však získavať si prirodzený vzťah k vlasti tým, že ju dôkladne spoznávajú. Nemusia sa učiť o Gerlachovskom štíte, Spišskom hrade, Kremnici alebo o bojoch pri Strečne z učebníc, lebo tie miesta dôverne poznajú. Nepoznajú Kriváň, Sitno, Poľanu alebo prameň Hrona z vlastivednej čítanky, lebo všade tam boli. Poznajú naše vtáky, kvety, motýle, dokážu si vyrobiť píšťalky z vŕby a vedia, kde má hrob Samo Chalupka alebo v ktorej chalupe napísal Hviezdoslav Hájnikovu ženu. Toto je zodpovednosť každého rodiča. A, prirodzene aj médií, ktoré na túto tému dosť často moralizujú, ale sami pomáhajú v tejto veci len veľmi málo.
Kedysi ľudia prejavovali väčší záujem o veci verejné. Čím to je, že dnes ich skôr do ulíc vyženie akcia v obchodnom centre ako zmena systému, voči ktorému majú výhrady?
- Je to dôsledok straty ideálov, spoločnosť prestala veriť vo vyššie ciele. Presvedčiť ľudí, že život zasvätený verejnoprospešnej činnosti prináša oslobodzujúcu skúsenosť, že má zmysel za niečo bojovať, je veľmi ťažké. Potrebujeme drobné víťazstvá. Azda aj skromnejšie ciele. Niečo uskutočniteľné v krátkom čase, aby ľudia znovu nadobudli pocit, že búriť sa má zmysel, že občiansky aktivizmus prináša svoje ovocie, že 99 percent občanov logicky zmôže viac ako to mocné jedno percento vyvolených. Kým sa nám to nepodarí, bude spoločnosť zožierať únikový individualizmus a ľudí vyženie do ulíc skôr lacnejší olej, ako sme to videli na šialenstve pred obchodným centrom v Malackách, ako zmena k lepšiemu.
