Aj preto sa v piatok pred tréningom stretli s generálnym manažérom MHC Mountfield Aurelom Naušom, aby sa ho spýtali, s čím majú najbližšie dni a týždne počítať. Odpovede, ktorá by ich definitívne zbavila obáv o budúcnosť, sa však nedočkali. Debata to bolo ťažká, občas sa aj zaiskrilo, ale je dobré, že vôbec prebehla. Bola úprimná, i keď aj trochu rozpačitá. Nikto nikomu nič na ružovo nemaľoval, nesľuboval. Hráči sa dozvedeli pravdu o súčasnej situácii v klube, o jeho problémoch, ale aj možnostiach. Funkcionár sa ocitol v jame levovej a hoci mu asi bolo viackrát úzko, snažil sa bojovať, presviedčať. Avšak slová už veľa nevyriešia.
Klub potrebuje konkrétnu pomoc, prísľubov už bolo dosť. Nejde o funkcionárov. Zabrať musia najmä akcionári a svoje by malo povedať aj mesto. Hokej v Martine je stále na kraji priepasti. Ak sa mu nepomôže, tak do nej čoskoro spadne a už sa ťažko pozviecha.
Prísť o extraligu by bolo neskutočnou a nenapraviteľnou chybou.
O Martine by sa v jednom z najsledovanejších športov na Slovensku prestalo hovoriť. Mládež by stratila svoje vzory a postupne aj perspektívu hrať najvyššiu súťaž vo svojom meste. To potom budeme vychovávať hráčov pre Žilinu, Trenčín, Košice, Slovan? Budeme ich vlastne vôbec vychovávať?
Primátor Andrej Hrnčiar sľúbil, že dá dokopy podnikateľov a budú spoločne hľadať riešenia. Je najvyšší čas, aby sa sľubom učinilo za dosť. Čím skôr, tým lepšie. O mesiac už môže byť po všetkom. Hodiny nebezpečne tikajú. Omyl, nie sú to hodiny, ale časovaná bomba.
