VRÚTKY. V porovnaní s minulým rokom si Vrútočania polepšili. Vlani zimovali na piatom mieste, teraz budú na treťom. Majú aj tri body viac – 26.
„Náš prvoplánový cieľ – držať krok s čelom tabuľky sme splnili. Pred jarnou časťou sme si vytvorili pomerne slušnú pozíciu, veď na prvého a druhého strácame len bod,“ pochvaľoval si tréner Richard Lukášik, ktorý po odchode Mareka Hollého, Branislava Zemana a najmä strelca Petra Gorgosza, prakticky budoval mužstvo za pochodu.
„Nebolo to jednoduché, k doplneniu kádra došlo prakticky až v hodine dvanástej. Išli sme však od zápasu k zápasu a trpezlivou prácou sme sa dopracovali k pomerne slušnému výsledku,“ myslí si tréner, ktorý má v Turci vysoké renomé.
Dobrý vstup do sezóny
Lokomotíve vyšiel štart do sezóny, prvé body stratila až vo 4. kole za remízu v Turčianskych Kľačanoch.
„Hrali sme síce s papierovo slabšími súpermi, ale nováčikova bývajú na začiatku vždy nepríjemní. Našťastie, v Bobrove sme aj so šťastím vyhrali a naladili sa na víťaznú vlnu. Tá sa síce potom prerušila v Kľačanoch, kde sme v derby iba remizovali. S odstupom času ma to mrzí. Žiaľ, v hlavách niektorých hráčov je zapísané, že pod Magurou sa nedá vyhrať a basta. Je to akýsi vrútocký syndróm, ktorého sa vtedy ani nepokúsili zbaviť,“ pridal zaujímavý postreh Richard Lukášik
Kritické chvíle
Tréner najťažšie chvíle na lavičke Vrútočanov prežíval v strede jesennej časti, keď jeho mužstvo najprv prehralo v Turčianskej Štiavničke a následne aj doma s Černovou.
„Schytali sme riadne facky. Po týchto dvoch prehrách sme sa ocitli na križovatke. Boli len dve možnosti. Buď sa zlomíme a padneme na hubu alebo sa vzchopíme a krízovú situáciu zvládneme. Teší ma, že sme sa vybrali druhou cestou. V týchto chvíľach mužstvo ukázalo charakter, zomklo sa a dokázalo potiahnuť za jeden povraz. Veľký kus práce odviedol Jozef Letrik, ale i Janko Rohoň s Vadimírom Mazúrom. Svojím prístupom potiahli kolektív a dodali mu potrebnú sebadôveru,“ netajil spokojnosť kormidelník Richard Lukášik.
Obrat k lepšiemu
Loky po dvoch prehrách remizovala v Palúdzke, ale potom doma najprv zdolala Dúbravu a vonku i Likavku.
„Porazili sme konkurentov z čela tabuľky. Tieto víťazstva si veľmi cením. Zvlášť preto, lebo sme sa k ním dopracovali kvalitnými výkonmi. Dobrá forma nám potom prakticky vydržala až do konca jesennej časti. Áno zakopli sme v Bešeňovej, ale o našej prehre rozhodli aj iné okolnosti,“ nechal sa počuť Richard Lukášik.
Srbi boli prínosom
V zostave Vrútočanov sa od 7. kola začali objavovať aj dvaja srbskí legionári. Spočiatku ich fanúšikovia veľmi neakceptovali, no postupne ocenili ich kvality.
„Rosič i Dunjič potrebovali čas. Naskočili do rozbehnutého vlaku a nedalo sa hneď od nich čakať zázraky. Vedel som však, že sú to kvalitní futbalisti, ktorí znásobili našu silu. Navyše obaja sú veľmi skromní, je až neuveriteľné, akú pokoru v sebe majú. Počítame s nimi aj na jar, najmä s Dunjičom. Pre Vrútky sú rozhodne prínosom,“ povedal kormidelník Lokomotívy.
Porovnanie súťaží
Richard Lukášik pred svojím angažmánom vo Vrútkach trénoval vtedy štvrtoligovú Ďanovú a Belú.
„Piata ligu som až tak nepoznal, nevedel som presne, do čoho idem. Paradoxne, oproti štvrtej je piata liga oveľa pokojnejšia, mužstvami až tak nelomcujú emócie. Napríklad, keď sme hrali v Likavke, tak som myslel, že nás domáci zožerú. Hralo sa o špicu tabuľky a bol to pohodový zápas. V päťke sa hrá uvoľnenejšie a občas sa šetrí krokom. Očakával som, že bude viac zápasov s výraznejšou agresivitou i nasadením. Rozdiel je aj v kvalite medzi jednotlivými tímami. Sú mužstvá, ktoré hrali až veľmi odovzdane. To som vo štvorke málokedy zažil,“ porovnával štvrtú ligu s piatou Richard Lukášik.
ČÍSLA VRÚTOČANOV
3. miesto
8 výhier
2 remízy
3 prehry
25:7 skóre
26 bodov
