MARTIN. Súťaž pre stredoškolákov organizoval Klub priateľov rétoriky a Krajské kultúrne stredisko v Žiline. Mnohostranne aktívny mladý muž získal za svoje vystúpenie s príspevkom o pozoruhodnej osobnosti novodobej histórie Slovenska prvenstvo, s právom postupu na celoslovenskú súťaž do Bratislavy.
Natíska sa jednoduchá otázka, aký vzťah môže mať k osobnosti takého rozmeru a politickej orientácie mladý človek. Veď sotva mohol Alexandra Dubčeka vo svojom živote aspoň zaregistrovať a len ťažko naozaj vnímať. Ako dnešný stredoškolák je sám len dvadsaťročný. K pochopeniu, prečo práve táto osobnosť je stredobodom Adamovho záujmu, pomôže úryvok z jeho textu:
...Keď zomrel, mal som niečo vyše roka. A keď som sa s ním jediný raz naživo stretol, mal som osem mesiacov a skúšal som na tejto zemi svoje prvé krôčiky. Tak som aj odfotený - ako „stojím“ v dave ľudí, pred kultúrnym domom v Dražkovciach a za ruky ma drží stará mama, vedľa nej stojí moja mama. A staršieho brata Jakuba drží na rukách - Alexander Dubček! To je celá milá príhoda z 26. mája roku 1992, zvečnená momentkou. V ten deň zavítal Alexander Dubček so svojím tímom na predvolebné stretnutie do Dražkoviec pri Martine, kde sme bývali...
Spomienka na vzácneho človeka a významnú osobnosť má v Adamovom texte pokračovanie: Neskoršie, keď sme už boli obaja s bratom starší, musela nám mama pred spaním namiesto rozprávok rozprávať príbehy zo života. Medzi najobľúbenejšie patrili: ako som sa narodil, ako nám oco kúpil koníka a ako Dubček zdvihol na ruky Jakuba.
Autorská úvaha Adama Kmeťa pokračuje na ďalších takmer troch stranách. Odborní lektori si ju iste pozorne prečítali, spolu s ďalšími súťažnými príspevkami stredoškolákov, ktoré posudzovali. Napokon práve tú Adamovu s niektorými pripomienkami k štýlu a istým nedokonalostiam lektori ohodnotili ako najlepšiu úvahu. Poslali s ňou študenta Adama súťažiť do bratislavského kola. Tam získal tretie miesto.
VLASTA KUNOVSKÁ
