MARTIN. Exaktnú faktografiu diletantizmu možno rozšíriť ešte o tušenie, čo sa ukrýva pod špičkou ľadovca. Ako všetko bolo – nebolo pripravené, kto všetko berie peniaze a či aj krížom za to slamky preloží a čo všetko musí byť akože neviditeľné a ticho.
Už návrh takého množstva zemných prác na revitalizáciu niekoľkých desiatok metrov štvorcových plochy mi je podozrivý. Zemné práce sú dobre oceňované, ťažko kontrolovateľné objemy a miera zisku, keď sa podaria aspoň trošku čary – máry, je viac ako O.K.
Čo deň boží chodievam okolo, slušné roky mám vo fachu odrobené a dobre viem, aké je to ťažké remeslo - od riadenia po upratanie staveniska brigádnikom. Urobiť všetko optimálne v každom momente je prakticky nemožné a v Slovenskej republike o to viac. Ale ten park ďobe oči. Počet ľudí na stavbe bol a aj teraz je niekedy symbolický. Využitie strojov a času na realizáciu tomu aj zodpovedá.
Bratislavská firma, (veď kto iný?) akýsi ...building, vyhrala túto prácu, ale prešpokprízvuk som tam nepočul. To inozemci a našinci z kraja, kde prví vidia slnko na Slovensku vychádzať, tam rečou svojich hovorili. I zvady tam bolo počuť i do oných častí tela sa posielali. Celé dni tam boli remeselníci a pomocníci sami. Taká stavba, za toľké peniaze by si zaslúžila stálu prítomnosť dobrého majstra. A nemuselo byť prerábanie, prekladanie, neporiadok...
Taký bratislavský junior manažér je onakvejší šikovník. O poctivej profesijnej práci ešte nepočul, možno sa na stavbe aj mihol, ale jeho úlohou je asi kaučing ekonomického reportingu senior manažérom do ústredia. Tí počuli o dobrej manažérskej a remeselnej práci, ale tá je asi v nepriamej úmere k dobrým ziskom.
Osožila si aj jedna firma z Bratislavy, ktorá dodávala dlažbu, betónové výrobky...
Dovoľte mi jednu moju skúsenosť. Zámkovú dlažbu od nej mi raz doviezli na jednu stavbu. Rozdiel v hrúbke dlažby bol od nominálnej kóty plus mínus 4 mm. Je to ale ich podniková tolerancia, teda je to v poriadku. Podľa nich. Kto vie, ako sa ručne ukladá zámková dlažba, keď raz má remeselník v ruke rozmer 59,7 mm hrubú dlažbu, siahne po ďalšej a tá má hrúbku 60,4 mm. A keď je to tak dobre premiešané a výsledok má byť samozrejme rovný povrch, tak prácnosť stúpne o poriadny čas a tým aj o debetné peniaze. Od výrobcu vám pošlú sken ich normy a problém je len a len váš. Nikto mi nezoberie presvedčenie, že vedia o takejto nevydarenej výrobnej sérii, ale junior manažér predaja vie, komu a kde aj také predať. Zvlášť, keď musíte vopred vyplatiť všetok tovar, dopravu a mastnú zálohu.
Ale späť ku kocke. Typ dlažby je podľa môjho názoru nevhodne zvolený. Farba, vhodná skôr na privátny dvor so svedomitou údržbou. Na neprivátnom priestranstve táto svetlá farba urobí svoje. Veď už teraz evidentne vidno, kde sa chodí a kde ešte nie. Navrhujem uložiť aspoň jednu dlažbu do depozitu, aby si aj ten, kto ju odsúhlasil onedlho pozrel, aký odtieň to vlastne vybral. Podľa mňa nevhodne vybratý profil škáry pre dané využitie bude „pomáhať“ vode neodtekať a to je najmä v zime zle.
Úroveň škárovania si pozrite sami. Detail ušiel do Fušerákova.
Zodpovední, choďte sa pozrieť cez cestu na stavbičku bývalých potravín Dona. Tam majú tento detail vyriešený veľmi dobre. Aj iné porovnania prác by ...building s nimi prehral. Na dlažbe, aj na inom pred Kockou, sú aj ďalšie chyby, napríklad spôsob uloženia. Ale ten už nevidno, už je to zamaskované. Nestretne sa viac ako dvakrát zima s jarou a dlažby sa začnú postupne oddeľovať od podkladu. Prehnane masívne podložia zo železobetónu a násypov pod dlažbami predražujú stavbu a vážne nedostatky, spomínané aj v MY Turčianske noviny, ponúkajú dôkaz o mizernej organizačnej práci.
Návrhy, odsúhlasenia, realizácia, dozor stavby, kontrolné dni... Toľko stupňov celého procesu... Pomer času trvania a ceny stavby k úžitku, obávam sa, bude ako kvetový med k nezrelému egrešu.
Koncom leta som mal čosi vybaviť na Mestskom úrade v Martine. I zašiel som aj na stavebné oddelenie (práve som videl lepiť v týchto dňoch tú peknú dlažbu, tak ma to tam nasmerovalo). Zaklopal som, vošiel do jedných z dverí, pozdravil. Podľa menovky na dverách to bola doktorka spravodlivosti. Kontrast bezva stylingu mladej doktorečky s jej strohou verbálnou reciprocitou ma neodradil a jemne som pripomenul, že na stavbe by bolo potrebné dozrieť na kvalitu prác. Pre dobro veci. Odpoveď bola jasná. Na stavbe sa konajú kontrolné dni a ak je v stavebnom denníku všetko v poriadku, tak je všetko v poriadku. Strohosť už dozrela vo výraz, že nie je k tomu čo dodať a načim sa mi pobrať. Poďakoval som, pozdravil a zatvoril za sebou dvere.
Autor: Stano Martinský
