Čo je v živote „vášho - nášho“ divadla nového na začiatku novej sezóny 2011/2012?
- Predovšetkým bilancia toho, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Za posledné sezóny dosiahlo SKD niekoľko kolektívnych ako aj individuálnych ocenení. Zúčastnili sme sa na takých významných domácich, zahraničných, európskych a svetových divadelných festivaloch, že s takou bilanciou sa nemôže pochváliť ani jedno zo slovenských divadiel. Slovenské komorné divadlo v Martine reprezentovalo v októbri 2010 svoju tvorbu, mesto a celé Slovensko na Svetovom festivale národných divadiel v Soule s inscenáciou Tango v réžii Rastislava Balleka. SKD Martin nadviazalo kontakt s Kórejským národným divadlom prostredníctvom veľvyslanca Slovenskej republiky v Južnej Kórei pána Dušana Bellu. Práve vďaka nemu sme sa minulý rok predstavili v Kórejskej republike hneď dvakrát. Ešte v lete 2010 odletela doslova komorná výprava, kde techniku, svetlá i zvuk zabezpečovali umelecký šéf a dramaturg, na Keochang International Festival of Theater do Keochangu. Počas dvoch večerov sme tam v exteriérových priestoroch uviedli inscenáciu Zvedavá rozprávka.
Neboli to ale jediné zahraničné kontakty divadla.
- Minulý rok sme zasa nadviazali spoluprácu s divadlom Stefana Jaracza v poľskom Olsztyne, kde sme v októbri 2010 účinkovali na 4. ročníku Medzinárodného divadelného festivalu Demoludy s inscenáciou A budeme si šepkať. S touto úspešnou autorskou hrou (tandem Z. Palenčíková – K. Žiška, Doska za objav sezóny 2009) sme sa predstavili tento rok v júli na 20. ročníku prestížneho európskeho divadelného festivalu Mittelfest Cividale v Taliansku. Pripomeňme, že martinské divadlo účinkovalo v Cividale na festivale už pred dvanástimi rokmi s inscenáciou Skon Paľa Ročku.
A čo cesty na západ – do Česka? Naše divadlo na tamojšie divadelné scény cestuje veľmi často.
- Každý rok niekoľkokrát cestujeme s našimi hrami na hosťovania a festivaly do susednej Českej republiky – do Prahy, Hradca Králové, Pardubíc či Českého Těšína. Neberte to ako vystatovanie sa, ale ako fakt, skutočnosť, realitu, ktorá do budúcna nesmierne zaväzuje, aby sme latku umeleckej náročnosti nemuseli znižovať. Takže aj do novej sezóny sme vstúpili s predsavzatím prípravy kvalitných inscenácií. Z umeleckého vedenia divadla odišla na rodičovskú dovolenku dramaturgička Monika Michnová a umelecký šéf Peter Gábor sa tentoraz vybral za „divadelným chlebíkom“ do Ostravy. Do uskutočnenia výberového konania na tento post som zatiaľ poveril touto funkciou nášho dramaturga Róberta Mankoveckého.
SKD organizuje dva významné divadelné festivaly celoslovenského významu. Na Dotyky a spojenia prichádzajú profesionálne divadlá z celého Slovenska, ochotnícka Scénická žatva sa v SKD uskutočnila na rozhraní augusta a septembra. Má na tieto populárne festivaly naše divadlo dostatok ľudských kapacít a najmä potrebný balík peňazí?
- Nemá! Ani jedno ani druhé. Ale s nesmiernym vypätím všetkých síl zainteresovaných pracovníkov divadla a s výdatnou pomocou externých spolupracovníkov sa nám to darí zabezpečovať. Po finančnej stránke je to z roka na rok ťažšie. V dôsledku nepriaznivých dopadov finančnej a hospodárskej krízy nám mesto Martin nemohlo poskytnúť žiadne finančné prostriedky, skrátená bola aj dotácia z ministerstva kultúry, preto sme museli festivalový program upravovať, zrušiť niektoré, najmä pouličné vystúpenia, respektíve predstavenia zo šapitó presunúť do Štúdia SKD. Na poprednej prehliadke ochotníckych súborov Scénická žatva, ktorá je najstarším amatérskym divadelným festivalom v Európe, sa SKD Martin podieľa ako spoluorganizátor. Priestory divadla k tomuto sviatku neodmysliteľne patria.
Keď sa už pýtame na financie, ako je na tom s nimi martinské divadlo dlhodobo, ale tiež v tejto konkrétnej sezóne?
- Za posledné dva roky nám bol rovnako ako aj ostatným organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, krátený rozpočet asi o 20 percent. Museli sme znížiť počet premiér v sezóne, prijať rôzne úsporné opatrenia a hľadať možnosti príjmov najmä z podnikateľskej činnosti (prenájmy priestorov, vozidiel, javiskovej techniky a pod.), ale aj od našich sponzorov, partnerov a donorov. Pravidelne sa nám darí získavať finančné prostriedky aj z grantového systému ministerstva kultúry.
Jesenná časť martinskej divadelnej sezóny sa rozbehla, prvá premiéra v nej patrila rozprávke. K naštudovaniu rozprávkovej hry zo súčasnosti Muflón Anciáš ste prizvali mladý tím čerstvých absolventov réžie z VŠMU. Vyšiel divadlu risk s hosťovaním autorskej režisérskej dvojice?
- Rozprávka sa nám nad očakávanie vydarila a je iba bonusom, že ju kladne prijali nielen deti, ale aj dospelí. Hosťovanie mladej režisérskej dvojice však riskom v pravom slova zmysle nebol. Pozoruhodné výsledky Ján Luterán a Mariana Ďurčeková dosiahli už počas štúdia inscenáciami Bola raz jedna trieda a Svadba. Býva zvykom, že prvými réžiami čerstvých absolventov v našom divadle sú práve rozprávky. Tak u nás začínali režiséri Gombár, Ballek, či Náhlik a následne všetci dostali šancu pracovať na divadelnom projekte pre dospelých a vyprofilovali sa z nich významné režisérske osobnosti. Verím, že Ján Luterán a Mariana Ďurčeková ešte nepovedali v našom divadle posledné slovo.
Dramaturgia divadla má na sezónu 2011/2012 pripravenú antickú hru, komédiu z divadelného prostredia a dramatizáciu pozoruhodného románu o významnej martinskej rodáčke. Určite chcete s ponukou vyhovieť rôznorodým očakávaniam diváka a výber predlôh zodpovedá tiež obsadeniu hercov kmeňového súboru...
- Áno, žánrová rôznorodosť je nevyhnutným atribútom každého repertoárového divadla. Niekdajší dramaturg martinského divadla Igor Galanda neraz prízvukoval: „Musíme mať predstavenia aj pre Košťany, aj pre Rím“. Táto sezóna je akoby vzorom žánrovej pestrosti - rozprávka, svetová klasika, komédia a adaptácia slovenského textu. Samozrejme, že v dramaturgickom výbere je jedným z prvoradých kritérií využiteľnosť kvality domáceho súboru a len v nevyhnutných prípadoch riešime personálne otázky hosťovaním. Pri hodnoteniach na ostatných domácich festivaloch odborníci – kritici a recenzenti konštatovali, že taký kvalitný a vyrovnaný herecký súbor nemá žiadne divadlo na Slovensku. A ja dodávam, že ani takého vďačného, vyspelého a náročného diváka.
Milovníci divadla nemajú v poslednom čase v Martine núdzu o pravidelnú bohatú ponuku hosťujúcich divadiel. V Dome odborov Strojár často hrajú renomované divadelné scény - pražské divadlá, bratislavská Astorka, nedávno tiež Klicperovo divadlo z Hradca Králového. Nezamýšľali ste sa, či by nemohli alebo dokonca nemali dostať trebárs práve kolegovia „astorkári“ či „klicperáci“ priestor na javisku Národného domu?
- V minulej sezóne u nás Divadlo Astorka Korzo´90 hosťovalo s inscenáciou Milovníci. Pravidelne sa zúčastňujú so svojimi aktuálnymi titulmi aj na festivale Dotyky a spojenia. S našimi priateľmi divadelníkmi z Hradca Králového sme sa dohodli na hosťovaní. To, že Dom odborov Strojár zaraďuje do svojho programu atraktívne komerčné komediálne tituly, je logické, už pre kapacitu sály. SKD Martin by aj pri možnostiach hľadiska Národného domu, ktorý má kapacitu 240 divákov, nemohlo pokryť divácky záujem a finančné požiadavky hosťujúcich súborov. V každom prípade však Slovenské komorné divadlo ponúkne aj v tejto sezóne viacero inscenácií slovenských a zahraničných divadiel v priebehu roka i v rámci festivalu Dotyky a spojenia.
VIZITKA
František Výrostko je hercom v umeleckom súbore martinského divadla od roku 1976. Do angažmán v Martine nastúpil po absolvovaní herectva na VŠMU v Bratislave a okrem krátkeho prerušenia na začiatku deväťdesiatych rokov je stálym a obsadzovaným hercom dodnes. Okrem domovského javiska hosťoval na bratislavskej Novej scéne v populárnom muzikáli Na skle maľované, na Letných shakespearovských slávnostiach a do Kanady si ho pozvali krajania ako režiséra do Slovenského divadla v Toronte. Od januára 2008 šéfuje Slovenskému komorného divadlu ako riaditeľ a na Akadémii umenia v Banskej Bystrici je vedúcim katedry herectva. Popri časovo náročnej riaditeľskej funkcii hrá v niekoľkých inscenáciách aktuálneho repertoáru SKD. V bláznivej a divácky obľúbenej komédii 1 + 1 = 3 účinkuje v „dvojúlohe“ Johna Browna, v súčasnej veselohre Kumšt v postave Yvana hrá v trojicu kamarátov s Jánom Kožuchom (Serge) a Martinom Horňákom (Marc) a v rodinnej dráme August na konci Ameriky hrajú s Janou Oľhovou manželov Fordhamovcov.
