MARTIN. Narodil sa 10. augusta 1939 v Čelákoviciach pri Prahe. To, čo ho najviac sformovalo, bolo najmä vzdelanie: roku 1950 – 54 vychodil meštiansku školu v Martine, ktorý sa mu neskôr stal stabilným domovom, no najmä v rokoch 1954 – 58 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Bola to tá istá škola, ktorá v sebe stále niesla ozón legendárnej ŠUR-ky voňajúcej ešte Bauhausom a význačnej vo veciach dizajnu blízkych R. Brožovi v podobe mien ako Rossman, Kožehuba a Tröster. Tu sa stále plnšie rozozneli Brožove záľuby v tvare a reze písma, v logotypoch, ktorými sa tvrdošijne zaoberal až do konca života.
Keby sme však Roberta B. mali vsadiť do vývoja slovenskej typografie a vôbec knižnej kultúry, potom s úžasom badáme, že stojí povedľa, ale rovnocenne s osobnosťami typu Jozefa Cígera-Hronského, Jozefa Cincíka, ale ešte viac s českými typografmi a dizajnérmi a súčasne martinskými občanmi, ktorí od klasiky dodnes pozdvihli na pôde KÚS-u a prvotnej Neografie slovenskú, rozumej - najmä martinskú tlač na európsku úroveň. Pôsobil teda celý život v Martine nie ako v meste v meste literatúry, čo sa často klamlivo prízvukuje (veď ním fakticky nikdy nebolo), ale v Martine ako meste knihy.
Vo svojom hyperaktívnom živote upravil neuveriteľných takmer 1 000 kníh pre slovenské i české vydavateľstvá. Venoval sa však aj mimoknižnej tvorbe: navrhol vyše 300 plagátov, pre svojich priateľov a známych obrovské množstvo exlibrisov, hojne tvoril aj v kalendárovom a merkantilnom dizajne. V závere života sa oddane venoval tomu najušľachtilejšiemu z knižnej tvorby – navrhovaniu bibliofílií, v ktorých bol oddávna takmer dvorným spolupracovníkom poetu Milana Rúfusa. Ústredným programom tvorby Roberta B. však vždy bolo predsa len tlačené slovo všeobecne, a v ňom typografický výskum osobitne, najmä tvorba typoštúdií, v ktorých dosahoval takmer tschicholdovské rozmery, takže práve svojím brožovským štýlom dnes figuruje v dejinách našej knihy takmer ako tvorca slovenskej Novej typografie.
Najväčšou prednosťou, ktorú u Roberta B. vedel oceniť každý kritik, kunsthistorik i nadriadený, bola však jeho absolútna profesionalita. Ak totiž vezmeme do úvahy, že zatiaľ má na konte najmenej 24 kníh ocenených v súťažiach ako Najkrajšia kniha Slovenska (či už individuálne alebo v kolekcii), potom ostro vidno, že patril do najužšej špičky slovenského knižného dizajnu. A to ešte nehovoríme o diplomoch Najkrajšia detská kniha Slovenska, Najkrajší kalendár Slovenska ap., ktorými ho takisto ovenčili požehnaným spôsobom, ale ani o cenách IBA v Lipsku z rokov 1971 a 1982, ktoré vynikajú až nadslovensky.
Práve preto, že od roku 1965 sa prezentoval takmer 30 výstavami svojej prevažne knižnej tvorby, s úžasom sledoval, ako po roku 1989 narastal úpadok slovenskej knižnej kultúry, ním samým v rokoch 70. a 80. mohutne spolubudovanej až do nevídaného zlatého veku. S Robertom Brožom odišiel asi posledný predstaviteľ klasického martinského tvorcu tlačeného slova, kreatívny milovník knihy ako umeleckého objektu i z neho odvodeného absolútneho výtvarna…
Česť jeho pamiatke.
Autor: Ivan Kučma
