Najstarší z Lechanovcov – Milan (68) pracuje vo vydavateľstve a živí sa literárnou tvorbou, najstarší syn Martin (34) je spolumajiteľom reklamnej agentúry, najmladší Marián (31) redaktor v televízii Markíza. Len stredný Miro (32) sa neživí slovom, ale je „postihnutý“ celkom iným umením. Maľuje, fotí, prispel k renovácii nemocničnej kaplnky a reštauruje sochy svätcov. Dokonca sa rozhodol vstúpiť do rehole k františkánom.
Dedičstvo z maminej rodiny
U Mira bolo už od malička jasné, že sa ako jediný podal na svojho prastarého otca z maminej strany – maliara a fotografa Alfréda Jungwirtha. On sám to však považuje za obrovskú výhodu. „Trochu mi bratia v detstve závideli. Keď mali rodičia nejaký sviatok, museli zháňať darčeky a ja som si sadol, nakreslil mame Karla Gotta alebo otcovi skupinu Lojzo a mal som vybavené,“ vytiahol prvé tromfy plynúce z dedičstva po pradedovi z maminej strany. V jej rodine sa objavuje medzi vzdialenými príbuznými i ďalší maliar - známy Eugen Nevan (1914 – 1967).
Lechan na mape sveta
Stredný z troch bratov vyštudoval v Liptovskom Hrádku umelecko-remeselné spracovanie dreva, no jeho tvorba sa uberá iným smerom. Známe sú napríklad jeho magnetky, pohľadnice, kľúčenky, ale aj tričká s kresleným motívom slovenskej krajiny či tradičnej dediny. Za päť rokov sa tieto suveníry z danej lokality rozšírili až do Prahy, Medžugorie, afrického mesta Benin, ale aj na Bahamy.
Zrodenie duše. Mirova vlastná tvorba, olejová maľba z roku 2011. Foto: archív ml
Pracuje i žije duchovne
Práce Mira Lechana sú silno poznačené duchovnou tematikou. Pripravuje sa aj na vstup do rehole k františkánom. „Toto rozhodnutie vo mne dozrievalo dlhšie. Františkáni sú mi blízki životom v jednoduchosti, čistote, poslušnosti a láske k všetkému naokolo,“ prezradil o sebe.
Na podnet Juraja Jendrejovského, nemocničného kaplána, zrekonštruoval z časti kaplnku Božieho milosrdenstva v martinskej univerzitnej nemocnici. Renovoval i staršie drevené okná a sochu Panny Márie v predsieni.
V súčasnosti opravuje historický nábytok z františkánskeho kostola v Trnave. Reštauruje tiež sochy od sestier sv. Vincenta z Nitry. Dorába k nim chýbajúce časti, čistí ich a naťahuje farby na novo.
„Na reštaurovaní sa mi vždy páčilo, že človek môže dať starším, schátraným veciam akoby nový život. Niektorí ľudia majú k veciam krásny vzťah, a aj keď sú poškodené. Nevyhodia ich, ale dajú opraviť. A to sa mi páči,“ vyznal sa Miro Lechan.
Dojal ho Malinovej príbeh
Je umelcom na voľnej nohe a roboty má vyše hlavy. Momentálne ma rozrobených viacero opráv a vyrába vo veľkom vianočné darčeky. Najviac vraj idú portréty. Jeden urobil aj Hedvige Žákovej, za slobodna Malinovej. „Zaujal ma jej príbeh. Mám blízko k trpiacim, preto som ju vyhľadal. Pozvala ma k sebe domov, daroval som jej portrét, aby som ju potešil. Moju kresbu so synčekom zavesila nad jeho postieľku,“ teší sa Miro.
Venuje sa aj klasickej maľbe na zákazku, ale i vlastnej tvorbe. Výtvarné umenie pretavuje i do počítačovej grafiky, karikatúr a maľby na textil.
Hedviga Malinová-Žáková. Jej životný príbeh Mira zaujal a skontaktoval sa s ňou. Daroval jej portrét, ktorý zavesila svojmu synčekovi nad postieľku. Foto: archív ml
Svadby sú príliš hlučné
Ešte donedávna fotil Miro Lechan svadby, čo však už zanechal. „Je to pre mňa veľký stres a hluk. Od malička inklinujem skôr k tichosti,“ vysvetlil.
No a v rodine Lechanovcov mu ako jedinému slobodnému a bezdetnému prischla aj milá povinnosť. „Som príležitostný au-pair. Pozdravujem bratov Mariana a Martina,“ dodal so smiechom.
