Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

K. Adamicová: Najviac som hrdá na fotoalbum, ktorý som darovala kamarátke

Hovoríme s prvou profesorkou patológie na Slovensku Katarínou Adamicovou nielen o jej výnimočnosti, ale aj o rodine, detstve, lekároch a vianočných sviatkoch.

Najobľúbenejšia. Katarína Adamicová sa nebráni ani neformálnym fotografiám.Najobľúbenejšia. Katarína Adamicová sa nebráni ani neformálnym fotografiám. (Zdroj: Archív KA)

Ste vedkyňa, pedagogička, hospisová dobrovoľníčka, poslankyňa i športovkyňa. Pri pohľade na široké spektrum vašich aktivít mi napadá opýtať sa vás, či vôbec máte niečo, čo je vám cudzie?

- To sa ma ešte nik neopýtal. (smiech) Dalo by sa povedať, že ma nebavia jazykové a matematické vedy. Hlavne tie analytické...

Ako je to u vás s varením? Kto u vás varí počas Vianoc?

- Kým som mala matku, tak varila ona. Lebo rodina je matka... Ale pred piatimi rokmi zomrela, preto na Štedrý večer chodím k sestrám. Ale keby prišli ku mne, tiež by som ich vedela uhostiť tradičnými vianočnými jedlami.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa už stretnete so sestrami, aký máte program?

- Vzhľadom k tomu, že všetky máme už svoje roky, rozprávame sa najmä o zdraví a chorobe. Rýchlo preberieme aj politiku, pospomíname na detstvo a podobne. Naša rodina bola dobrá, súdržná, láskavá a prajná. Napriek krivdám a úderom, ktoré sme dostávali v známom ideologickom čase, Vianoce si pamätám ako nesmierne krásne obohacujúce katolícke sviatky.

Ako je to u vás s darčekmi? Hľadáte inšpiráciu pri ich kupovaní v obchodoch, alebo už viete čo a idete na istotu?

- V rozhovoroch občas niekto spomenie, čo by potreboval, čo by chcel a vtedy viem takýto moment využiť a kúpim mu to. Samozrejme, ak je to primerané. Viem vydržať a neprezradím ho. Niekedy však skutočne chodím po obchodoch a hľadám inšpiráciu. Najúspešnejší darček, ktorý som naposledy darovala, bol fotoalbum pre moju veľmi dobrú kamarátku. Našla som 300 fotiek, ktoré som jej založila do albumu. Bola som hrdá na seba, pretože jej skutočne ten darček vyrazil dych.

SkryťVypnúť reklamu

Ako si spomínate na Vianoce vášho detstva?

- Podľa toho, čo rozprávala matka a sestry, som vraj bola pokojné a radostné dieťa. Nezbedná som bola až na základnej škole. Problém bol zrejme v totalite, ktorá poznačila našu rodina. Dieťa to vníma po svojom, nerovnaký meter v škole chápe nespravodlivosť. Podľa mňa nie je nič horšie pre dieťa ako zažiť niečo podobné. Ale na to sú roky, aby sa s tým človek potom vyrovnal.

V dospelosti vám ale život doprial mnoho ocenení. Naposledy ste sa v júni stali Výnimočnou ženou Žilinského kraja. Ako ste reagovali na toto ocenenie?

- Je to minimálne zaujímavé. (smiech) Vedela som o tom, že ma priatelia chcú prihlásiť do súťaže, lebo som to musela podpísať. Nečítala som však prihlášku, ani to, čo o mne napísali. V poslednom čase som si len všimla, že majú o mňa zvýšený záujem. Nevedela som, čomu to mám priradiť. Musím povedať, že to bolo veľmi milé stretnutie. Súťaž veľmi rozumne rozdelili do viacerých kategórií. V každej sekcii boli tri víťazky – ja som vyhrala vo vede a výskume, kde najviac zavážilo, že som prvá profesorka patológie na Slovensku. Ostatné aktivity sú pri dlhom živote bežné.

SkryťVypnúť reklamu

adamicova1_web.jpg

Výnimočné ženy. Katarína Adamicová získala prvé miesto v kategórii vedy a výskumu. FOTO: ARCHÍV KA

Skutočne pri pohľade na všetky vaše aktivity ste výnimočná už len v tom, že sa im dokážete venovať. Ako to stíhate?

- Myslím si, že je to o disciplíne, ktorej som sa naučila už ako dieťa počas plaveckej kariéry. Dvojfázový tréning popri škole donúti človeka zorganizovať si na minútu presne, čo má kedy urobiť. Záleží aj na hierarchii hodnôt. Mojou prioritou je práca, ak ju musím odložiť napríklad pre zastupiteľstvo, tak si to musím odpracovať v sobotu alebo v nedeľu. Nik to za mňa neurobí – kvantum roboty musím oddiagnostikovať len ja. Všetky ostatné veci sú pre mňa oddych.

V ktorej pozícii sa cítite najviac doma? Ktorá vás najviac vystihuje?

- Som rozhodne v prvom rade lekárkou.

V posledných dňoch sa lekárske povolanie dosť skloňovalo v médiách. Myslíte si, že lekárskemu povolaniu prospela protestná akcia lekárov? Nestratili lekári v očiach pacientov kredit?

- Nech lekári akokoľvek klesnú v pacientových očiach, je to pacientova škoda. Nie lekárova. Lebo ak pacient prestane veriť lekárovi, nevylieči sa. Viera v konkrétneho človeka vie uzdravovať.

Vy ste protest tiež podporovali i keď v Martine bola situácia relatívne pokojná. Ako ho vnímate s odstupom času?

- Treba si uvedomiť, že štúdium medicíny je najdlhšie, pretože trvá minimálne šesť rokov. Je to najkomplikovanejšie špecializačné vzdelávanie, pretože kým získate atestácie, ubehne osem rokov. Následne vás kontrolujú päť rokov, aké odborné aktivity robíte. Mnohým lekárom ľudia vyčítajú platené účasti na odborných seminároch. Ale ak by im to firmy neplatili, tak si to nemôžu dovoliť. Napríklad len konferenčný poplatok v Londýne stojí od 500 do 800 eur, nuž mi teda povedzte, ak by som to chcela urobiť dva-trikrát za rok, z čoho by som to platila. Pritom odborné vzdelávanie je pre lekárov počas celého života nevyhnutné.

Čo je podľa vás kameňom úrazu v slovenskom zdravotníctve?

- Ja to vidím tak, že celý štrajk bol výkrik: Preboha spamätajte sa! Poisťovne nám platia len 65 percent výkonov, ale podľa Hippokratovej prísahy sme donútení pracovať. No tých zvyšných 35 percent pacientov už ošetrujeme zadarmo. Je to neudržateľný stav. Odborári len hovorili, že koľko by sme mohli zarobiť, ale ešte stále by to neboli rakúske platy. Celú Ars medicae (z lat. umenie liečby) zúžili na obchod a ak má byť zdravotníctvo obchod potom zdravotnú starostlivosť treba vyčiarknuť z ústavy, zákonov, prestaneme platiť poisťovniam a budeme chodiť k ľudovým liečiteľom. Ale keď štát raz garantuje, že bude mať svoju sieť zdravotníckych zariadení, prístupnosť a kvalitu, tak nech to aj plní.

Ako vyzerá váš bežný deň? Kedy ráno vstávate?

- Vstávam o piatej, aby som si zacvičila a o siedmej začínam v práci. Môj deň môže mať rôzne podoby – buď učím alebo ordinujem, robím cvičenia so študentmi alebo cestujem. Domov prichádzam okolo 20. h večer.

Ukazovateľom dnešnej uponáhľanej doby je telefonovanie. Voláte veľa?

- Nemám rada telefonovanie. Ako malé dieťa si pamätám, doma sme nemali telefón, ak sme čosi potrebovali, telefonovali sme z búdky na námestí za 20 halierov. Preferujem osobný kontakt. Musím sa ale priznať, že telefonujem veľa. Asi 95 percent z odmeny za pozíciu poslankyne miniem na telefón.

Vieme o vás aj „pikošku“, vraj všade cestujete výhradne bicyklom. Nechcete stratiť kondičku alebo je to váš obľúbený dopravný prostriedok?

- Jazdu na bicykli mám rada, nebolia ma nohy a pohyb pôsobí výborne na celý kardiovaskulárny systém. Na druhej strane, nikdy som nemala toľko peňazí, aby som si kúpila auto. Ak sa nutne potrebujem presunúť, mám jednu veľmi dobrú kamarátku, ktorá ma odvezie.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  2. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  3. Agrokomplex 2022
  4. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  5. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  6. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  8. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 35 286
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 608
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 370
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 336
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 378
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 120
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 847
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 185

Blogy SME

  1. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  2. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  3. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  4. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  5. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
  6. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
  7. Helena Michlíková: Disciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
  8. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 618
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 377
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 893
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 076
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 884
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 772
  7. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 681
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 665
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turčianske Teplice sa chcú v čo najkratšom čase vrátiť do prvej triedy.

V druhej triede bude tak ako v predchádzajúcom ročníku štartovať sedem tímov a rovnaký je aj hrací model. Vo vlaňajšej sezóne sa z postupu tešili až dva celky Kláštor a Ďanová, pričom z prvej triedy vypadli Turčianske Teplice.


16 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


23 h
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug
Piaty ročník filmového festivalu Hory a mesto Martin sa opäť konal v Amfiku.

Niektorí návštevníci si užívali atmosféru až do rána.


17. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


14 h

Viac ako osem hodín bojoval Dolnokubínčan na trati v Estónsku.


17. aug

Blogy SME

  1. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  2. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  3. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  4. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  5. Štefan Vidlár: Nevidzíte, šašci?
  6. Ján Šeďo: Odstavené elektrolyzéry v Slovalcu - omyl štátu, nemalo sa to stať.
  7. Helena Michlíková: Disciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
  8. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 618
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 377
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 893
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 076
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 884
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 772
  7. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 681
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 665
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?