MARTIN. Klienti Domova sociálnych služieb Méta v Martine majú za sebou úspešné predstavenie muzikálu Rómeo a Júlia. Prvýkrát ho zahrali 11. novembra v Strojári. Správu o tom, že o nich napíšeme v novinách, prijali absolútne bez ostychu. Sami sa ponúkali pred diktafón. Režisérka Erika Krebesová ma predstavila hneď ako som vstúpila do miestnosti, kde mladí herci z DSS Méta rozvíjajú svoje herecké nadanie.
Privítanie bolo úprimné a spontánne
Najbližšiu hodinu som robila jeden rozhovor za druhým. Klienti boli úprimní a spontánni. Prvá prišla za mnou Mária Žáčiková, predstaviteľka Júliinej pestúnky. „Na hru som sa pripravovala aj rok, však Erika?,“ odpovedá na moju otázku a pritom si overuje údaj u režisérky „Môže byť, že aj dva roky,“ dodala napokon. „Predstavenie sme hrali celý ústav, asi tridsať ľudí,“ hovorí ďalej. Niekto kričí z druhého konca miestnosti: „Pridaj...!“ „Štyridsať? Päťdesiat,“ zastavuje sa Mária na konečnom čísle. Ostatní nás sledujú a povzbudzujú svoju kamarátku. Niekde medzi nimi musí byť aj Rómeo a Júlia. Opýtam sa, ktorí to boli. Miestnosť stíchla, pozornosť všetci upriamili na Andreja Koniara a Mirka Benčeka. „Výber dvoch Rómeov bol mojim zámerom, keďže so svojimi hercami pracujem už niekoľko rokov a poznám ich možnosti, slabé i silné stránky. Každému som sa snažila „ušiť“ postavu na mieru,“ pripája sa režisérka.
Niektorí klienti poznali celú scénu naspamäť
„S myšlienkou naštudovať muzikál Rómeo a Júlia som sa pohrávala už dlhšie, ale až teraz nastal ten správny čas. Pripravovali sme ho pri príležitosti 20. výročia založenia Méty. Jedinečnosť tohto predstavenia spočívala v samostatnom hereckom prejave klientov, bez výraznej asistencie našich pracovníkov,“ povedala. Niektorí z nich poznali celú scénu naspamäť. Príprava na muzikál si vyžadovala neustále opakovanie, cibrenie a trpezlivosť. V mojich očiach sú úžasní, jedineční a týmto by som chcela aj čitateľov vyzvať, aby si ďalšie naše vystúpenie určite nenechali ujsť, naozaj to stojí za to.“ priznáva E. Krebesová.
Herci. Muzikál zahrali pri príležitosti 20. výročia založenia DSS Méta. FOTO: Archív DSS
Andrej: S Júliou to išlo ľahko
„Muzikál sa začína láskou a skončí smrťou, ale nie naozaj. Rómeo je príjemná postava. Naučil som sa všetky repliky. Erika je dobrá, že nám takto pomáha,“ hovorí spontánne Andrej. Na otázku, či aj on má svoju lásku, neváha odpovedať. „S Júliou to išlo ľahko, lebo som aj skutočne do nej zaľúbený. Moja láska je Peťa,“ priznáva Andrej. Peťa sa len placho usmeje.
Mirko si postavu spievajúceho Rómea tiež pochvaľuje. „Texty som sa naučil, aj čítať aj kresliť, ale hlavne spievať. Spätná väzba bola výborná,“ skonštatoval. Prichádza na rad Júlia. Zdá sa, že má medzi postavami zvláštne postavenie. Všetci klienti akosi znervózneli a čakali, čo „Júlia“ povie.
Peťka: Milujem balkónovú scénku
„Páči sa mi divadlo,“ hovorí s úsmevom Peťka Drapáčová, hlavná predstaviteľka, len čo sa k nej priblížim. Jej úprimné vyznanie spustí v miestnosti silný aplauz. „Chcela som hrať Júliu. My sme s Aďom spievali pesničku v muzikáli Rómeo a Júlia. Z filmu milujem balkónovú scénku. Mojim idolom je Meg Ryan,“ povedala a kamaráti jej opäť búrlivo zatlieskali. „Mám to povedať?,“ pýta sa svojho kamaráta, o ktorého sa opiera. „Mne sa strašne páči, keď hrám divadlo,“ priznala s hanblivým úsmevom.
Muzikál by si radi zopakovali
O moju pozornosť sa dožadujú aj ďalšie postavy. Teraz pri mne stojí Tybalt v podaní Janka Pentku.
„Táto postava mi sadla, pretože som tiež občas zúrivý ako Tybalt,“ priznáva Janko. Kamaráti súhlasne prikyvovali. Dal by sa prehovoriť aj na ďalšie predstavenie. „Ale teraz by som chcel byť Rómeo, závidím mu hlavne ten bozk, ktorý dostane od Júlie,“ dodáva.
„Dali sme do toho veľa síl, aby sme to zvládli. Naučiť sa texty, gestikulovať, niekedy to bolo veľmi náročné. Boli sme oblečení aj v historických kostýmoch, malo to úroveň,“ hovorí svoj názor Pavol Dérer, ktorý si zahral postavu Kniežaťa Escalusa. „Nebolo to pre mňa ťažké, vystúpenie na pódiu som bral normálne,“ dodal.
Navzájom sa motivujú
Aj keď sa im moja pozornosť zjavne páčila, o rozhovor som teraz požiadala režisérku Eriku Krebesovú, ktorá pracuje s mladými hercami už niekoľko rokov. Vraj to nie je ich prvý úspech.
„Tak ako sa vyvíja a rastie dieťa, tak rástli a dozrievali v herectve i naši mladí. Našimi prvotinami boli krátke a nežné melodrámy ako Šípková Ruženka a Vianočné podoby lásky, cez valčíkovú romancu a Súboj anjelov sme sa pretancovali do vyššieho levelu, ktorého výsledkom bol celovečerný muzikál Nikdy nie si sám. Mnohým, ktorí sledujú naše úspechy, určite neunikol ani muzikál Pomáda. Rómeo a Júlia je doposiaľ náš najväčší projekt,“ zrekapitulovala úspechy hercov Erika Krebesová.
Potlesk je pre nich veľké povzbudenie
O tom, že hranie berú seriózne, niet pochýb. Pýtam sa, prečo si vybrali práve taký náročný žáner, akým je muzikál. „Možno chcú ukázať, že sú v niečom naozaj výborní. Muzikál v sebe zahŕňa širokú škálu prejavov, akými sú tanec, spev, improvizácie... Tieto prejavy sú im veľmi blízke a sú v nich naozaj dobrí. Je smutné, že len málokto nás pozná a vie o nás, lebo presadiť sa je naozaj ťažké. Potlesk je pre nich úžasným hnacím motorom, ktorý ich vie naštartovať znova a znova,“ vysvetlila.
