V rokoch 2011 – 2012 si naša kultúrna verejnosť pripomína 150. výročie narodenia a 70 rokov od smrti zakladateľskej osobnosti novodobej slovenskej fotografie, popredného etnografa, zberateľa, výtvarníka, publicistu, dramatika, prozaika, vydavateľa, redaktora, propagátora prírodného liečiteľstva a vyhraneného vlastenca Pavla Socháňa (6. 6. 1862 Liptovský Mikuláš-Vrbica – 23. 1. 1941 Bratislava). V Martine (1893 – 1912) prežil najkrajšie roky svojho bohatého a plodného života.
MARTIN. Keď v roku 1893 prišiel Pavol Socháň do Martina, mal za sebou štúdium na maliarskej akadémii v Prahe, kde okrem iného spoluzakladal známy slovenský študentský spolok Detvan, a Mníchove (Bavorská maliarska akadémia). Už ako mladý ambiciózny etnograf
sa zásluhou systematického zberateľského úsilia a rôznych organizačnoobchodných aktivít stihol zapísať do širšieho kultúrneho povedomia. Počas pôsobenia v Martine svoju širokospektrálnu činnosť ešte prehĺbil a znásobil.
Málokto vie, že Socháň sa venoval aj výšivkám
Martinské roky predstavujú vrchol Socháňovej fotografickej, národopisnej, dramatickej, publicistickej, kultúrno-osvetovej i spoločenskej činnosti. V metropole Turca si zriadil vlastný fotoateliér, ktorého prevádzkovanie mu umožnilo dôstojné existenčné zabezpečenie.
Za dôležitý dátum vo vývine nášho národopisu sa považuje rok 1887; vtedy bola v Martine zorganizovaná pamätná Výstava slovenských výšiviek, na príprave ktorej Socháň významne participoval. Menej sa už ale vie, že robil sprostredkovateľa medzi dedinskými vyšívačkami a záujemcami o ich výrobky. Výšivky ponúkal aj módnym časopisom a salónom vo viacerých európskych mestách.
Pripomenúť treba tiež fakt, že „Socháňov rozsiahly zbierkový materiál sa zaskvel na Národopisnej výstave československej v Prahe roku 1895. Pomáhal i pri zavádzaní vyšívania ľudových motívov na českých školách, ktoré sa šírilo vďaka aktivitám Umeleckej besedy pod vedením Renáty Tyršovej.“ (D. Lacková)
Vedno s inými osobnosťami inicioval P. Socháň v Martine vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti (vypracoval pre ňu stanovy), v spolupráci s Elenou Maróthy-Šoltésovou tu založil a redigoval časopis Živena, aktívne sa venoval ochotníckemu divadlu. Ako dramatik, herec i režisér v jednej osobe pôsobil v Slovenskom spevokole.
Pred objektív staval prostého človeka
Vlastnou fotografickou tvorbou, ktorá priamočiaro vychádzala alebo nadväzovala na širokospektrálnu etnografickú činnosť, sa Socháň stal priekopníkom v systematickom uplatňovaní tohto média na Slovensku. Zároveň ide o ťažiskovú líniu jeho autorského konceptu. Ako fotograf pracoval so širokým tematickým záberom (krajina, architektúra, folklór a ľudová tradícia, sociálna fotografia, portrét...). Pri národopisnej dokumentácii sa vytrvalo snažil aj o estetické umocnenie obrazu, pričom na pôdoryse vonkajšej tváre krajiny, zvykoslovia i človeka hľadal ich vnútorné súvislosti a rozmanité obsahové odtiene.
Primárnym inšpiračným zdrojom bol pre Socháňov objektív prostý človek ako autentický tvorca a nositeľ hodnôt ľudovej kultúry. Predstaviteľ tradície je na autorových snímkach povýšený do polohy, ktorá harmonicky korešpondovala s jeho estetickou hodnotovou orientáciou. Aj keď takýto človek žil prostým dedinským životom, v Socháňovom ponímaní predstavuje prirodzenú duchovnú autoritu, symbolizujúcu vyššiu ľudskú i spoločenskú integráciu. Z iného uhla pohľadu povedané a napísané, fotografovi sa podarilo zobraziť širokú škálu súvekého dedinského života, v ktorej majú svoje nezastupiteľné miesto popri náročnej práci aj ľudská hrdosť, dôstojnosť a spolupatričnosť.
Vytvoril galériu portrétov slovenských osobností
Pokiaľ ide o tematiku krajiny, „je ponímaná realisticky, s krehkými dozvukmi romantizmu. Charakteristickým estetizujúcim prvkom Socháňových krajinárskych kompozícií je poetizácia. Tematicky preferuje krajinu pokojnú, vznešenú, evokujúcu pocit vyslovený pojmom: náruč domova...“ (M. Slivka)
Osobitnou oblasťou Socháňových fotografických záujmov bolo portrétovanie čelných reprezentantov nášho vtedajšieho spoločenského života. Popri starších dejateľoch nechýbajú medzi nimi ani podobizne jeho martinských priateľov a spolupracovníkov (S. Hurban Vajanský, P. O. Hviezdoslav, A. Kmeť, M. Kukučín, M. Dulla, P. Mudroň a iní).
Do povedomia prenikol svojimi pohľadnicami
Do širšieho domáceho i medzinárodného povedomia prenikol P. Socháň najviac svojimi pohľadnicami, prostredníctvom ktorých publikoval podstatnú časť vlastnej fotografickej produkcie. Záujem o pohľadnice bol nielen na Slovensku, ale aj v českých a moravských mestách, slovenských obciach v Juhoslávii a počas autorovho pobytu v USA i medzi tamojšou početnou krajanskou komunitou. Medzi zberateľmi majú najvyššiu hodnotu tie, ktoré Socháň vydával začiatkom 20. storočia v Martine. Ide o takzvané kabinetné fotografie (pozitívy naliepané na kartónový podklad s predtlačou).
Emigrácii predchádzal zatykač na Socháňa
V dôsledku neustáleho prenasledovania zo strany uhorských orgánov a z obáv o existenciu svojej početnej rodiny emigroval P. Socháň v roku 1914 do USA. Predchádzal tomu zatykač, ktorý bol naňho vydaný po vypuknutí prvej svetovej vojny... V zámorí sa okamžite zapojil do činnosti Slovenskej ligy v Amerike a neúnavne tam medzi krajanmi propagoval naše ľudové umenie. Aktívne sa angažoval i v akciách na podporu zahraničného odboja a prispel tak k vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Po návrate domov (1919) sa usadil v Bratislave, kde napokon aj zomrel.
Výstava o fotografovi príde aj do Martina
Pri príležitosti 70. výročia úmrtia a blížiaceho sa 150. výročia narodenia pripravila Slovenská národná knižnica (SNK) v spolupráci so Slovenským národným múzeom (SNM) slovensko-anglickú výstavu Pavol Socháň – lyrik národopisnej fotografie. Autorka výstavy i reprezentačného katalógu, odborná pracovníčka SNK Dana Lacková, zozbierala unikátny obrazový, dokumentačný a zbierkový materiál, ktorý komplexne reflektuje vývinový oblúk autorovho diela, jeho charakter, súvislosti a význam. Pod pôsobivú vizuálnu stránku expozície sa podpísali martinskí výtvarníci Igor Štrbík a Ján Novosedliak.
Prvá vernisáž tohto ambiciózneho medzinárodného výstavného projektu sa konala koncom októbra v Socháňovom rodisku v Liptovskom Mikuláši. Najbližšie si ho budú môcť záujemcovia pozrieť v priestoroch SNM v Martine. Vernisáž sa uskutoční 26. januára. Od mája bude výstava ďalej putovať po mestách, ktoré sú bezprostredne spojené so životom a tvorbou Pavla Socháňa (Bratislava, Praha, Mníchov, New Yorku, Pittsburgh).
Autor: Peter Cabadaj
