MARTIN, BELÁ-DULICE. Archeologický výskum robila martinská archeologická spoločnosť Via Magna v blízkosti dvoch hradísk v Košútoch a Belej-Duliciach.
V Martine pod známym tzv. Atilovým hrobom bolo nájdené veľké sídlisko z obdobia púchovskej kultúry z 1. storočia pred naším letopočtom už pri predošlých výskumoch. Najnovší prieskum, ktorý Via Magna robila v lete pred výstavbou bytového domu za Kauflandom, tento poznatok potvrdil i rozšíril.
Nevieme, ako pochovávali
Archeológovia pri kopaní natrafili na hospodársky areál z tohto sídliska. „Našli sme vrstvu plnú keramických úlomkov, odpadové jamy, ale i sklenené koráliky. Tento priestor, ktorý sme preskúmali, slúžil hlavne pre hospodárske účely,“ povedal Milan Horňák, archeológ zo spoločnosti Via Magna.
A kto vlastne žil na sídlisku pod Atilovým hrobom? „Bol to ľud púchovskej kultúry, ktorá udržiavala intenzívne vzťahy s keltskou civilizáciou. Zvláštnosťou tejto kultúry je, že nepoznáme jej pohrebiská. Nevieme teda zistiť, akým spôsobom títo ľudia pochovávali, ale o to viac vieme, ako žili,“ podotkol Milan Horňák.
Ďalej od hradiska boli hospodári
Rovnaké výsledky o prítomnosti hospodárskeho areálu priniesol i výskum pri stavbe prvého bytového domu pred dvoma rokmi. „Archeológovia našli žarnovy na mletie obydlia. Znamená to, že sídlisko sa od centra, ktoré bolo na kopci Atilovho hrobu, rozširovalo od obytnej časti k hospodárskej,“ vysvetlil Milan Horňák, podľa ktorého sa pod Košútmi rozprestieralo kedysi veľké sídlisko, ktoré pravdepodobne siahalo až ku dnešnému sídlu Galimexu.
Výskum sťažovali náboje z vojny
Spoločnosť Via Magna toto leto kopala i na doteraz málo preskúmanom hradisku v Belej-Duliciach. Na staroveké sídlo si jej tím zavolal v rámci letnej školy archeológie i študentov tohto odboru zo slovinskej Ľubľany a Slovenska. Poslucháči s pedagógmi mali hradisko datovať, preskúmať a zdokumentovať.
Prvý ročník priniesol niekoľko zaujímavých výsledkov „Našli sme mincu Márie Terézie z 18. storočia, avšak len minimum pravekých kovových nálezov. Detektorovanie nám sťažovalo množstvo nábojov z druhej svetovej vojny. „Prístroj stále pípal, je tu veľa nábojníc zo samopalov. Partizáni na hradisku strážili vstup do Belianskej doliny a Nemci ho obstreľovali,“ vysvetlil Milan Horňák.
Múr budú skúmať aj o rok
Najvzácnejším poznatkom výskumu je zistenie, že hradisko sa vyvíjalo v dvoch fázach. „Našli sme kamenno-hlinený val z 1. až 2. storočia nášho letopočtu. Tento však nahrádzal starší val z posledného predletopočtového storočia. Bol murovaný zo sucho uložených kameňov, tak ako to robili v keltských sídlach,“ prezradil o objave Milan Horňák, ktorý predpokladá, že tento múr sa nájde aj na ďalších miestach hradiska. Či sa nemýli, zistí budúci rok na druhom ročníku letnej archeologickej školy.
Pozrú sa na hradiská v Turci
Ďalšie poznatky z obdobia života na starovekých hradiskách chce získať Via Magna prostredníctvom grantu, o ktorý žiada agentúru pre vedu a výskum. Pozrieť sa chcú na 32 z takmer 50 hradísk v turčianskom regióne. „Chceme ich preskúmať, dokumentovať, prezentovať verejnosti, hlavne formou publikácií i náučných chodníkov,“ predostrel zámer projektu Milan Horňák.
