oré spolu pripomenúť.
Prvé dieťa v kraji bolo z Martina
Štyri hodiny a 49 minúť od príchodu Nového roka sa v martinskej Univerzitnej nemocnici narodilo dievčatko Laura. Preteky s ostatnými bábätkami v Žilinskom kraji vyhralo martinské dievčatko o minútu. Raz darmo, v Turci sa to s deťmi vie. V Ružomberku sa museli uspokojiť iba s druhým miestom.
Kto z vás to má?
Primátorovi Martina Andrejovi Hrnčiarovi najprv poslanci odklepli plat vo výške 3 690 eur, čo bolo o 267 eur menej ako bral na konci prvého volebného obdobia. V júni mu však už 21 dobrosrdečných zastupiteľov na mzde pridalo. Šéfovi martinskej radnice na výplatnej páske v hrubom zasvietila sumička 4 172 eur.
„Dámy a páni. Nechcem sa vás dotknúť, ale kto z vás to má,“ povedal kedysi český klasik a bývalý premiér Jiří Paroubek, ktorý sa touto vetou preslávil pri obhajobe svojich majetkových pomerov.
Mimochodom, aby sme boli spravodliví, primátorom Vrútok a Turčianskych Teplíc poslanci na začiatku roka odobrili sumu 2 904 eur. Brali by ste?
Zlaté železnice
Železničná spoločnosť sa pustila do veľkého šetrenia. Žiaľ, aj na úkor cestujúcich. Pocítili to najmä Skleňania, ktorým zrušili viacero večerných spojov. Ľudia sa zrazu nemali ako dostať do práce a z nej domov. Baníci pracujúci v Handlovej boli vraj nútení prespávať v ubytovniach. Od decembra však už nemusia. Železničiari, aj pod tlakom verejnosti a samosprávy, Skleňanom večerné spoje vrátili. Manželky a frajerky baníkov sa hádam potešili. Už im v posteliach nebolo smutno. Zlaté sú tie naše železnice. Je fajn, ako myslia na rodinnú pohodu. Zatiaľ však len na polroka.
Parkovanie pred a po voľbách
Pred komunálnymi voľbami sme mohli v Martine tri hodiny parkovať bez poplatkov. Po nich, od januára, sa opäť cvakalo. Vraj preto, lebo trojhodinové bezplatné parkovanie ekonomicky ničilo akciovku, ktorá parkovací systém v meste prevádzkuje. Otázkou však je, či je tu akciovka pre občanov alebo občania pre akciovku. Ešteže sa zrušilo sobotňajšie platenie. Keď neprší aspoň kvapká.
Spochybnené víťazstvá primátorov
Voľby primátora v Martine a v Turčianskych Tepliciach mali dohru na Ústavnom súde. Súperi spochybnili Hrnčiarove i Sygútove víťazstvo. Argumenty však u sudcov v Košiciach nezabrali. Sťažnosti boli vyhodnotené ako neopodstatnené. To sme si ale vydýchli. Najmä v Martine. Veď kto by chcel v krátkom čase opäť zažiť volebnú kampaň s viacerými podpásovými údermi a vedrami špiny.
Drogy ako suvenír
Tak a prišlo to aj do Martina. V centre mesta sa v martinskom Crazy schope ako suveníry predávali drogy. Lenže, suvenír sem, suvenír tam. Viete si predstaviť ako to asi dopadlo. Obchod s „bylinkami“ navštevovali najmä mladí, ktorí si zrejme po svojom „vylepšovali“ náladu. Našťastie, úrady zasiahli a prevádzka Crazy schopu bola na naše pomery pomerne rýchlo zatvorená. No, už sa črtá nástupca. Hádam aj s ním si naša legislatíva poradí.
Padla stoličková
Vždy patrila k Martinu a už nie je. Stodvadsaťročná továreň na výrobu stoličiek skončila. Tatra nabytkáreň v tichosti odišla do histórie, vo februári predávala posledné zásoby. Za pádom historickej fabriky boli dlhy a pokles dopytu. Trhový mechanizmus zas niečo vyriešil. Obávame sa, že navždy. Zákony džungle – prežije silnejší sa bez milosti opäť naplno prejavili. Čo na tom, že na stoličkách z Martina sa sedelo aj na cisárskom dvore. Koho to dnes zaujíma.
