cký.
MARTIN. Na dirigentskom poste mu to s martinskými spevákmi v Cantice chutí dodnes, veď práve pod jeho vedením získava zbor významné úspechy. Na začiatku spolupráce si Cantica vyspievala prvenstvo na celoštátnej súťaži komorných zborov vo Vranove nad Topľou. Nebol to však ojedinelý úspech, po roku sa spevákom podarilo prvé miesto na Slovensku obhájiť aj na súťaži v Dunajskej Strede.
O svojom vzťahu k martinskému zboru sa z rôzneho pohľadu i postu vyjadrujú dve osobnosti Cantica Collegium Musicum Martin.
ALEXANDER ZACHARIDES, dlhoročný spevák aj dávnejší vedúci komorného miešaného zboru:
Speváci „veľkého“ zboru si svojho času „zarebelovali“ a odtrhli sa od Martinského spevokolu, tak vznikol v Martine komorný spevácky zbor ?
- Ja som sa na tej rebélii nezúčastnil. Bolo to však logické konanie prevažne mladých členov zboru, ktorí mali svoju predstavu o novom ponímaní umenia, aké v tej dobe produkovali. Emócie tam určite boli a dokonca aj zatvorené dvere do zboru. Bola to však škoda pre obidve strany. Dnes to už ale neplatí a vzájomné priateľstvá pokračujú.
Vie sa, kto vymyslel taký pekný názov a ako sa Cantica po vzniku „vzmáhala“?
- Ak si dobre spomínam, názov vymyslel prvý dirigent zboru Božidar Vongrej. On postavil jeho základy a úspechy sa dostavili v krátkom čase. Dva úspešné zájazdy do Talianska povzbudili členov zboru natoľko, že začali spolupracovať s dirigentom Štefanom Sedlickým. Tu nastal zásadný medzník k prístupu spracovania hudobného diela. Zbor prestal vytvárať „vatáž“ na rôznych spoločenských akciách a vyhľadával komunikáciu s náročným poslucháčom. Tento spôsob sa ukázal ako správny a do amatérskeho zboru začali postupne prenikať profesionálne prvky. Jediným honorárom bol vždy potlesk a rozjarený úsmev na tvárach nadšených poslucháčov. A to sa nedá porovnávať so žiadnym majetkom.
Cantica má dnes dvadsať, je dospelá, má úspechy, ponuky, hosťuje, cestuje. Nebolo to tak od začiatku, je za tým dlhá cesta. V čom je zborový spev v „malom“ zbore taký príťažlivý a vzrušujúci?
- Niekto by si mohol myslieť, že s takým kvalitným kádrom, bohatým repertoárom a perfektným renomé sa dá profitovať aj bez veľkej námahy. Opak je však pravdou. Ak na začiatku Cantica nesmelo pokukovala ponad vrcholky Malej a Veľkej Fatry, dnes si už kladie vyššie ciele. Tento jav sprevádza jej členov sústavne, čo sa zvýraznilo najmä osobnosťou dirigenta Sedlického. Je to skutočný profesionál, ktorý popri tvrdej práci v zbore kladie vysoké nároky aj na medziľudské vzťahy. Tým všetkým si získal medzi spevákmi veľkú autoritu. Potu a slzám na skúškach predchádza individuálna príprava. Keď si uvedomíme, že ľudia majú svoje rodiny, prácu, vychodí nám, že je to veľká obeta umeniu. V tom je asi podstatný rozdiel medzi malým a veľkým zborom. Tvrdé nasadenie pri veľkom množstve účinkujúcich je v amatérskych podmienkach asi nerealizovateľné.
ŠTEFAN SEDLICKÝ pôsobí v občianskom povolaní ako docent dirigovania na Akadémii umení v Banskej Bystrici a aj na Katedre hudobnej kultúry Pedagogickej fakulty Univerzity M. Bella. Popri martinskom „malom“ zbore Cantica je dirigentom ďalších speváckych zborov (Žilinský miešaný zbor, Spevácky zbor slovenských učiteľov):
Ako exkluzívny dirigent spolupracujete s komorným miešaným speváckym zborom martinských madrigalistov od roku 1994. Čím sú pre vás „kantikári“ príťažliví, inšpirujúci, čím vás zaujali pred tými šestnástimi rokmi a držíte spolu dodnes?
- Ku Cantice som sa dostal možno náhodou, keď roku 1994 hľadala nového dirigenta. V tom čase som vyučoval klavír Tibora Muchu, ktorý spieval v Cantice. On mi náhodou spomenul, či by som sa neprišiel do Cantici pozrieť. Na prvú skúšku som išiel s malou dušičkou, ale v podstate to bola pre mňa aj taká výzva - pracovať s menším telesom, kde je určitá väčšia zodpovednosť na každom spevákovi. Dopočul som sa, že skoro všetci speváci v Cantice ovládali hru na nástroj, prípadne poznali noty, to bol dobrý základ aj prísľub. Hneď od začiatku sme navzájom prišli na to, že si máme so spevákmi z Cantici čo dať a máme sa ako vzájomne obohatiť... Čo ma pri Cantice drží stále? Myslím, že stále to isté. Vôbec, jedným z dôvodov, keď som začal robiť s Canticou bolo, že to bol komorný zbor, a ja som dovtedy dirigoval v Žiline veľký miešaný zbor. Mal som chuť a snahu ponoriť sa trošku aj do skladieb s komornejšou tematikou, najmä do skladieb z renesančného obdobia. Táto motivácia u mňa pretrváva, lebo s menšou skupinou, ktorá je flexibilnejšia, sa niekedy dá robiť rýchlejšie.
Ako vzniká repertoár Cantici, kto určuje žáner piesní, hodnotové zameranie zboru?
- Myslím si, že ctižiadostivosť alebo cieľavedomosť je v zbore zakorenená už odvtedy, ako sa odčlenil od veľkého Martinského speváckeho zboru. V podstate to boli ľudia, ktorí chceli spievať náročnejšie veci, kvalitnejšie a chceli naštudovať veci aj rýchlejšie. Príchodom mojej osoby sa toto úsilie znásobilo, lebo aj mojím zámerom bolo vytvoriť z Cantici teleso, ktoré nie je priemerné ani v rámci Slovenska. Myslím, že každému spevákovi je jasné, že bez určitého sebaobetovania a bez driny na skúškach alebo na rôznych sústredeniach sa kvalita udržať nedá. Získavala popredné umiestnenia v Čechách, v Thajsku, ale aj na Slovensku. Toto utvrdilo spevákov, že sa tá drina oplatí. Čo sa týka náročnosti dramaturgie, tá je výlučne mojou vecou. Hľadám skladby vhodné pre Canticu a v poslednom čase sa snažím repertoár obohatiť o náročnejšie diela súčasnej hudby. Čo sa týka sezóny, vždy vieme, čo nás čaká, podľa toho si volíme aj koncertný program.
Ktorý úspech si s Canticou ako dirigent ceníte obzvlášť a na čo sa so svojimi kolegami tešíte i do budúcnosti?
- Som typ dirigenta, ktorý nevidí až taký veľký význam v oceneniach na súťažiach a festivaloch. Skôr ma poteší, keď sa podarí výborný koncert alebo nejaká nahrávka, keď sa zostaví dobrý repertoár. V poslednom čase ma veľmi teší, že Cantica spolupracuje s orchestrom pri naštudovaní vokálno – inštrumentálnych diel. Napríklad – predminulý rok to boli so Štátnym komorným orchestrom štyri vianočné koncerty v Žiline a jeden v Novom Meste nad Váhom s Petrom Breinerom. Samozrejme, sú tu aj súťaže - zlatá medaila v Thajsku na svetovej súťaži alebo víťazstvo vo Vlachovom Březí. To sú už také čerešničky, ktoré majú obrovský význam pre motiváciu spevákov.
A plány? Hovorme o nich viac...
- Musím priznať, že som dirigent, ktorého zaujíma bližšia budúcnosť. Momentálne som mal plné ruky práce s nahrávkou nášho nového CD, ktoré bolo uvedené do života na našom výročnom koncerte a samozrejme veľa roboty bolo aj so samotným výročným koncertom. Teraz nás najbližšie čaká zaujímavý počin, a to je nahrávanie CD zborovej tvorby Jána Cikkera k jeho nedožitému životnému jubileu. Na nahrávke sa pod mojím vedením budú podieľať viaceré spevácke zbory, no a Cantica bude mať tiež svoj priestor. V budúcnosti by som sa chcel ešte viac zamerať na náročnejšie diela, ktoré naozaj veľmi málo zaznievajú na slovenských pódiách. Snáď sa nám podarí zintenzívniť aj spoluprácu s Trnavským komorným orchestrom. Práve vokálno inštrumentálne diela sú, myslím, pre poslucháča zaujímavejšie. V regiónoch mimo hlavného mesta zaznievajú na koncertných pódiách pomerne málo. Dovoľte mi na záver nášho rozhovoru poďakovať spevákom, že sú ochotní jeden večer v týždni stráviť drinou na skúškach zboru. Výnimočná vďaka patrí organizačným vedeniam Cantici, a to ako tomu bývalému (V. Zajac. M. Babalová, S. Kotúčová, D. Kúdelková), ale aj súčasnému na čele s predsedom zboru Stanislavom Škorňom, ktorý má všetko na starosti a spolu s „asistentkami“ Vlastou Medveďovou a Luciou Hurychovou zabezpečujú ten nikým nevidený servis okolo nôt, financií, organizácie celého zboru a jeho účinkovania.
FAKTY
Cantica za roky svojho pôsobenia prenikla tiež do zahraničia, koncertovala v Nemecku, Rakúsku, Holandsku (pred kráľovnou Beatrix), dostala pozvanie do Ríma i Vatikánu, kde „kantikári“ spievali v Bazilike Sv. Petra na audiencii pápeža Benedikta XVI. No osobitne vzácne bolo pre zbor pôsobiaci v Martine účinkovanie na slávnosti otvorenia zrekonštruovaného Národného domu. Cantica často koncertuje tiež s orchestrami, zväčša Štátnym komorným orchestrom Žilina a Trnavským komorným orchestrom. S nimi má zbor na svojom konte naštudovanie viacerých náročných skladieb, medzi nimi Mesiáš (G. F. Händel), Missa assumpta est Maria (M. A. Charpentier), Omša D-dur (A. Dvořák), Requiem (W. A. Mozart), Veľkonočné oratórium (J. S. Bach) ...
Starostlivosť o kvalitný záznam svojho citlivo a premyslene budovaného repertoáru potvrdil komorný spevácky zbor Cantica troma profilovými „cédéčkami“ naspievanými v rokoch 1998, 2002 a 2011.
