e z hrdinstva, ale zo zbabelosti. Kto sa podpíše, vie niesť zodpovednosť, kto tára, ten nestojí za reč.
MARTIN. Ale, predsa len nejakú reč treba dať. Napríklad, aj preto, aby si návštevníci siete nemysleli, že navrch majú táraji. Príklad? Nedávno jeden akože z rodičov detí, ktoré sa v nultom ročníku ZŠ na Ulici A. Stodolu v Martine pripravujú na vstup do základnej školy, „nakydal“ na redakciu MY Turčianske noviny, obvinil nás z toho, že nechceme uverejniť ďakovací článok o spomínanej škole. Starajú sa tam o deti z prostredia, ktoré je málo podnetné sa ktoré nevytvára dostatok možností pre to, aby sa mohli zaradiť bez vedomostného či iného hendikepu medzi prvákov. Preto pre ne vymysleli na tejto škole prípravku. V redakcii MY Turčianske noviny o tom vieme, vážime si prácu tamojších pedagógov a ich snahu viesť deti zo sociálne či inak slabších rodín k tomu, aby za svojimi rovesníkmi nezaostávali. A chápeme aj vďaku rodičov týchto detí, ktorí sú učiteľom za túto prácu veľmi zaviazaní.
Pravda je, že sa aj obrátili na redakciu s listom, v ktorom ďakujú učiteľom a vedeniu školy, že sa do takéhoto projektu pustili a požadovali jeho zverejnenie. Anonym na sociálnej sieti ale už mlčí o tom, že obsahom listu neboli spravodajské informácie, ale ďakovanie učiteľom za ich prácu. Noviny nie sú povinné takéto ďakovačky uverejniť. Noviny majú informovať o živote, uverejňovať objektívne materiály, fakty, postoje, polemiky, profily ľudí, rozhovory, atakďalej – ďakovačky, ktoré sú spravidla dobre mienenou aktivitou hoci úzkej skupiny ľudí, sú spoplatňované. Tak ako ich platia v novinách pacienti, ktorí sa chcú poďakovať svojim lekárom za nadobudnuté zdravie, ako ich platia ľudia, ktorí chcú vysloviť pochvalu za službu akéhokoľvek druhu, ako ich platia firmy, ak dostanú dotácie a chcú to zverejniť, ako ich platia organizátori kultúrnych či športových podujatí za poskytnutý grant a podobne. A to nielen v Turci, ale aj všade inde. Ak autori takýchto listov vnímajú poďakovanie úprimne, nemali by náklady za ich zverejnenie prenášať na iných – v tomto prípade na redakciu.
Podarilo sa nám skontaktovať s jedným s rodičov, ktorí boli autormi spornej ďakovačky. Žena vyslovila poľutovanie nad prchkou reakciou uverejnenou na sociálnej sieti. Pri rozhovore padla aj dohoda o tom, ako so sporným materiálom naložiť. Čitatelia novín a rodičia sa dočkajú satisfakcie. Autor či autorka príspevku na sociálnej sieti sa môže aj naďalej domnievať, že vykričali do sveta pravdu. Žiaľ, len svoju. Obmedzenú, neúplnú, netolerantnú, takú, ktorá nepomôže nikomu. A už vôbec nie deťom, ktoré si takto zobrali na svoj štít.
