MARTIN. Čísla útekov mladých z domu či samovrážd je alarmujúci. Odštrašujúce sú najmä skutočnosti z Turca v minulom roku, kedy si na život v krátkom čase siahlo sedem mladých ľudí od 16 do 21 rokov.
Jedným z najčastejších dôvodov pre útek alebo samovraždu je vysvedčenie. Polícia s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPP) v Žiline preto pripravila pre výchovných poradcov zo Žilinského kraja odbornú prednášku, ako tieto problémy riešiť, no najmä týmto tragédiám predchádzať.
Pýtajte sa: Ako sa chceš zabiť?
Psychológ odporúča, aby v čase vysvedčení, ale i pri iných závažných životných situáciách, rodičia zvýšili pozornosť. Najmä u tých detí, ktorí sa už o útek či samovraždu pokúsili. Dušan Grúň, riaditeľ a psychológ CPPPP v Žiline, tvrdí, že deti, ktoré si chcú siahnuť na život, sa tým ani netaja. Vtedy vraj len povzbudivé slovo nepomôže. „Určite im nevyhovárajte samovraždu a nezľahčujte problém, že to sa napraví, ty to zvládneš. Deti či študenti sú už rozhodnutí a vedia, že im v skutočnosti nerozumiete. Jediné, čo môžete urobiť, je nechať ich vyrozprávať sa a potom prediskutovať možnosť riešenia,“ radí psychológ.
Dôležité je tiež pýtať sa na spôsoby, akými chceli ukončiť svoj život. „Je to možno morbídne, ale vy aspoň viete, ktoré prostriedky alebo možné zbrane máte z jeho blízkosti odstrániť,“ odporúča Dušan Grúň.
Prijmite ich konanie
Útek z domu, pokus o samovraždu alebo jej spáchanie je len forma komunikácie, ktorou chce dieťa niečo povedať. Dušan Grúň tvrdí, že ich netreba za to odsudzovať. „Možno sa nám nemusia zdať dôvody ich konania logické, no nesnažme sa tieto dôvody pochopiť. Treba ich konanie prijať, bude sa s nimi lepšie spolupracovať,“ vysvetlil Dušan Grúň.
Ostane im nálepka samovraha
Cédečko, ktoré pripravila polícia s psychologickým centrom, je adresované nielen výchovným poradcom v školách, rodičom, ale i samotným adolescentom. Upozorňuje ich tiež na dôsledky, na ktoré pri svojich činoch nemyslia.
Neuvedomujú si, že obeť samovraždy nie je len jedna, trpia aj ich blízki a že po pokuse o samovraždu si môžu navodiť vážne zdravotné problémy, že im navždy ostane nálepka samovraha. A že ľahšie je z domu ujsť ako sa vrátiť. Neuvedomujú si ani, že na ulici ich čaká hlad, bezdomovectvo, nebezpeční ľudia, vylúčenie zo školy, zranenia či dokonca smrť.
Zabránila študentke v samovražde
Signály úteku z domu alebo samovraždy často skôr postrehnú spolužiaci a priatelia ako rodina. Tí môžu tragédii zabrániť skôr. S rodičmi majú dospievajúce deti, u ktorých sa tieto sklony prejavujú, skôr vlažné vzťahy.
Školskí výchovní poradcovia sú tí, ktorí by mohli znížiť priemerný počet tragédií. Niektorým sa to darí. Elena Bellová je výchovnou poradkyňou na strednej škole v Ružomberku. Pred Vianocami sa jej podarilo zachrániť jeden mladý život. „Študenti za mnou zvyknú chodiť s problémami aj sami. Nedávno za mnou prišlo dievča, ktoré bolo nešťastne zaľúbené a pomýšľalo o samovražde. Myslím, že som postupovala presne tak, ako nám dnes psychológ odporúčal. Nechala som ju rozprávať a vyzerá to tak, že to zabralo. Dievča chodí do školy naďalej. Neviem však, ako to vyriešila s láskou. Naznačila mi, že o tom už nechce hovoriť,“ povedala.
Niekto povie, čo chce urobiť
Na tejto škole však mali i dva prípady, keď študenti skončili horšie. Jedno dievča spáchalo samovraždu, chlapec sa o ňu pokúsil. Jeden prípad bol so signálmi, druhý nie. „Z mojej tridsaťročnej praxe viem, že niektorí o samovražde povedia, niektorí nie. Dievča, ktoré spáchalo samovraždu, žiadne signály o problémoch a samovražde nevykazovalo. Bolo veselé. Zato chlapec o zámere siahnuť si na život hovoril. Triedna učiteľka hneď upovedomila rodičov, no chlapec sa rozhodol veľmi náhle a na druhý deň skočil z okna. Našťastie si len zlomil členok. Pritom sme nikdy nezistili príčinu tohto konania. Chlapec pochádzal z usporiadanej a veľmi veriacej rodiny, problémy nemal ani s kamarátmi,“ povedala Elena Bellová, podľa ktorej je najčastejším problémom dospievajúcich nepochopenie zo strany rodičov.
Ich úteky sa stále opakujú
Anna Macháčková zo Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Martine zas často rieši úteky z domu. Študenti ju však pre problémy nevyhľadávajú. Nájsť si ich musí sama. „Zvyčajne ma na tieto deti upozornia spolužiaci alebo rodičia. Ja sa k nim dostanem až po tom, ako sa po úteku vrátia domov. Rozprávam sa s nimi, no ich úteky sa opakujú. Rozhovor so mnou ich môže posunúť, no ich problém to nevyrieši. Tu už treba hľadať odbornú pomoc. Podstatná je tiež zmena prostredia alebo zmena situácie v rodine, pretože tá je častým dôvodom útekov,“ myslí si Anna Macháčková.
