MARTIN. Seniori využívajúci služby dlhodobej starostlivosti budú musieť od 1. marca uhrádzať polovicu ekonomicky oprávnených nákladov. Hlasmi 78 poslancov, ktoré dodala dosluhujúca vládna koalícia, o tom vo schválenej novele zákona o sociálnych službách rozhodli poslanci NR SR.
„My s tým veľa nezískame a časť našich klientov to výrazne finančne zaťaží. Ľuďom sa berie aj to málo, čo im zo slabých dôchodkov po zaplatení doterajších poplatkov ostalo,“ povedal šéf Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, ktorý je v Martine a v Turčianskych Tepliciach zriaďovateľom domovov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov.
„Kraj by dokázal na tieto zariadenia viac prispievať, keby nemusel zo svojich zdrojov financovať neštátne zariadenia. Pritom od štátu na to nedostávame ani cent. Je to diskriminujúce a absolútne neprijateľné,“ myslí si žilinský župan.
Preverovanie vlastníctva
Blanárovi sa ďalej nepozdáva, že by budúcim klientom domovom sociálnych služieb, ktorí nemajú možnosť platiť poplatky za sociálne služby v plnej výške, má kraj preverovať ich majetkové pomery, prípadne majetok rodinných príslušníkov. Hranica medzi tými, ktorí „majú“ a „nemajú“ je vlastníctvo v hodnote 10 tisíc eur.
„Neviem, ako to budeme zisťovať. My na to nemáme prostriedky a ani možnosti. Takúto službu si budeme musieť objednať a platiť. Je to nelogické. Logické by bolo, keby sme tie peniaze dali do sociálnych služieb,“ uvažuje Juraj Blanár.
Seniori sú pobúrení
Dôchodcov žijúcich v martinskom Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov na Ľadovni novela pobúrila. Zároveň v nich vyvoláva obavy a neistotu.
„Doteraz som za ubytovanie aj s mužom platila 307 eur, pričom keď dáme dohromady oba naše dôchodky, tak máme na mesiac 630 eur. Varíme si sami, na stravu minieme okolo 180 eur. Veľa nás stoja i lieky a hygienické potreby. Neušetríme nič a nehanbím sa povedať, že žijeme z ruky do úst. Ak po novom budeme platiť viac, tak to bude pre nás absolútne neúnosná situácia,“ netajila strach o budúcnosť 74-ročná Mariana Šimurdiaková, ktorá 30 rokov pracovala ako zdravotná sestra. „Veľmi som sa narobila a výsledok – dôchodok 270 eur. Ale žijú tu aj ľudia, ktorí majú menej a sú sami. Tí sú na tom ešte horšie,“ povzdychla si.
Platby sú rozdielne
V martinskom domove sociálnych služieb predstavovali ekonomicky oprávnené náklady v minulom roku 544,35 eur na osobu. Priemerná úhrada od seniorov predstavuje 250,93 eur.
„Klienti platia rôzne a podľa toho, aké služby dostávajú. Závisí to od stupňa odkázanosti na pomoc. Je ich päť - od dvojky po šestku. Dvojka si vyžadujú minimálnu starostlivosť, šestka maximálnu,“ vysvetľovala Nadežda Šugrová, riaditeľka Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov v Martine, ktorá ešte nevedela povedať, ako budú klienti platiť po novom. „Počkáme si na usmernenie nášho zriaďovateľa a hneď ako to bude možné, zvoláme stretnutie a budeme našich klientov informovať,“ dodala riaditeľka, pričom pripustila, že najviac si priplatia tí, ktorí sú v ich zariadení ubytovaní a majú minimálnu starostlivosť.
„Pôvodne bol totiž na Ľadovni penzión pre dôchodcov, až neskôr sa zmenil na zariadenie súčasného charakteru. Klient, ktorý býva v izbe sám, platí 180 eur. Ak má po novom platiť polovicu z ekonomicky oprávnených nákladov, bude musieť nájsť v peňaženke zrejme viac,“ počítala Nadežda Šugrová.
Na mesiac 38 eur?
Zavedenie spoluúčasti klienta zariadenia sociálnych služieb na financovaní nákladov vo výške 50 percent podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála nepoškodí penzistov s nízkym dôchodkom. Naďalej totiž bude platiť pravidlo ochrany príjmu, podľa ktorého musí klientovi zostať príjem 38 eur. Ako príklad na tlačovej besede uviedol dôchodcu s penziou 250 eur, ktorý aj po zvýšení spoluúčasti na financovaní nákladov bude naďalej platiť zariadeniu 212 eur.
„Nedotkne sa to teda tých dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky, ale len tých dôchodcov, ktorí majú dôchodky vyššie," cituje ministrové slová agentúra SITA.
Odkaz ministrovi: Nech si to vyskúša
„Dopriala by som mu, aby žil z 38 eur mesačne. Nech si to príde vyskúšať. Je to hanba. Čoraz viac som presvedčená, že sme pre štát nepohodlní a iba mu prekážame. Čakáme len na smrť. A aj to nevieme, či budeme mať na pohreb. Povedzte, čo je to za život,“ rozhorčovala sa Oľga Senajová.
„Nemôžme si nič dovoliť. Ani noviny. O divadle, kine alebo nebodaj rekreácií môžeme len snívať. Takto sa nám odvďačila spoločnosť, pre ktorú sme toho toľko vo svojom aktívnom veku aj po sobotách a nedeliach vykonali. Ďakujeme pekne,“ doplnila slová susedky Mariana Šimurdiaková.
