MARTIN. Tréneri sú vraj mysľou minimálne vždy o krok dopredu. Musia vidieť za roh a predvídať rôzne situácie. Rozmýšľať o nich, analyzovať ich, hľadať riešenia.
„Či chcete alebo nechcete, už po prvej tretine vás myseľ zamestná aj ďalším zápasom. Detailne sa mu však začnete venovať, až keď skončí ten predchádzajúci,“ vysvetľoval tréner MHC Mountfield Ladislav Spišiak. Keď príde domov, na internete si pozrie stretnutie najbližšieho súpera.
„Robím to tak vždy. Žiadna večerná pohoda, žiadny film. Minulý utorok som sledoval Poprad so Zvolenom, dnes ma čaká analyzovanie duelu Skalice s Banskou Bystricou,“ povedal v piatok večer (3.2., poz, red.) martinský kouč.
Nestrácajú čas
Zápasy idú v rýchlom slede za sebou, kormidelníci si nemôžu dovoliť strácať čas. Ráno je tréner na tréningu so svojimi zverencami a v základných veciach má už jasno.
„Dôležité je nájsť taký herný systém, ktorý by súperovi narobil čo najviac problémov. Keď sledujem zo záznamu zápas, rozmýšľam, čo by malo naňho platiť. Hľadám jeho slabšie stránky. Ale je to aj naopak. Hráčov treba upozorniť i na to, v čom protivník vyniká, v čom je dobrý. Aký ma prechod do útoku, ako bráni, ako hrá presilovky, kto je z jeho hráčov najviac nebezpeční... To všetko sú informácie, ktoré vám potom pomôžu nájsť optimálnu taktiku,“ prezradil niečo o myšlienkových pochodoch trénerov Ladislav Spišiak.
Samozrejme, týmto to všetko nekončí. Mužstvo sa venuje aj sebe. Kouč prichádza so systémom hry, prispôsobí k nemu tréningy, hľadá zostavu. Navyše s hráčmi preberá predchádzajúci zápas. Upozorňuje ich na nedostatky, pochváli dobré veci.
„Nie vždy sledujeme s hráčmi video, ale po zápase v Bystrici sme si ho pozreli. V tomto stretnutí sme urobili veľa chýb a bolo treba ich chalanom ukázať. Nech na vlastné oči vidia, v čom zaváhali. Je to dobrá škola,“ povedal Ladislav Spišiak.
Koučovanie
Osobitnou kapitolou je koučovanie. Každý tréner má na striedačke svoje miesto. Z neho rozdáva pokyny. Určuje striedania, vyberá hráčov na oslabenia i presilovky, nabáda k dodržiavaniu herného systému, povzbudzuje zverencov. Ale aj zakričí, vysloví i ostrejšie slová. Niekedy aj také, ktoré sa nemôžu zverejniť.
„Ideme, dáme do toho všetko. Stále jazdíme. Napádajte, hrajte do tela. Pomáhajte si,“ zneli prvé pokyny trénera v zápase s Popradom. Jeho slová padali na úrodnú pôdu a favorit mal problémy. Martinčania si vytvorili minimálne štyri čisté šance, gól však nedali. Spišiak si vtedy viackrát povzdychol. Dvihol obočie, krútil hlavou. V jeho pohľade určené hráčom vracajúcim sa na striedačke boli i výčitky.
„Sú to kľúčové momenty. Gól visel na vlásku. Ak by sme ho dali, ten zápas by sa inak vyvíjal. Dnes nám však nebolo súdené dopraviť puk do brány. Aj keby sme hrali do rána,“ povedal už na tlačovke tréner, ktorý po prvýkrát svoje miesto na lavičke opustil, keď hráč neurobil na ľade to, čo mal. Okamžite za ním vyštartoval.
Hokejisti nie sú bábovky
Jeden z prvých, ktorému Spišiak dohováral, bol Miroslav Ižvolt. Pri akcii súpera sa nechal zaviesť až pred bránu a jeho hráč na modrej ostal nepokrytý.
„Čo robíš Miro. Kde máš byť. Každý má svojho hráča,“ reagoval na striedačke tréner. Ešte ostrejší bol, keď jeho mužstvo inkasovalo prvý gól. Dlho nepovedal nič. Keď sa však chybujúci hokejista usadil, spustil. „Zlízol“ si to obranca Zukal. Určite to nebolo príjemné, k hokeju to však patrí. Hokejisti nie sú bábovky.
„Najviac ma nahnevá hrubá individuálna chyba. Samozrejme, pritrafí sa. Ale ak je hlúpa a dalo sa jej zabrániť, tak ma to vytáča,“ priznal emócie Ladislav Spišiak. Tie s nim vnútorne lomcovali aj pri dlhej martinskej presilovke piatich na troch.
„Roztiahnite hru, rýchlo si prihrajte a najmä strieľajte,“ odprevádzal tréner na ľad vybraných hráčov. Pri takejto výhode každý očakáva gól. Je to obrovská šanca. Keď ju nevyužijete, aj psychika mužstva môže ísť dole.
„Vnútorne vás nevyužitie takejto možnosti štve, ale nesmiete podľahnúť frustrácii. Hráčov povzbudzujete, nedovolíte im klesnúť na duchu. Nevydarené veci treba hodiť za hlavu a ísť ďalej. Nemáte čas plakať nad rozliatym mliekom,“ tvrdí Spišiak.
Tajomstvá kabíny
Tréner ma hlavné slovo aj v šatni. Ak treba, býva v nej aj rušno. „To, čo si v nej ostrejšie povieme, to v nej aj ostane. Je to nepísané pravidlo každého zdravo fungujúceho kolektívu,“ myslí si tréner, podľa ktorého sa v prestávke, ak si to situácia vyžaduje, upravuje systém hry.
„Musíte reagovať na vývoj. Zabetónovanie sa v počiatočných myšlienkach by vás nikde neposunulo,“ povedal na záver nášho rozhovoru Ladislav Spišiak, ktorý v čase čítania týchto riadkov už určite premýšľa nad ďalším súperom. Po prestávke je ním Dukla Trenčín.
