Ivan Šabo učí fyziku viac ako pol storočia. Do centra fyziky na Gymnáziu Viliama Paulínyho – Tótha za ním chodia deti z celého Slovenska. Vedie tu i hvezdáreň a priznáva, že verí i na mimozemšťanov.
Má dnešná generácia ešte záujem o predmet ako je fyzika? Bol v minulosti väčší alebo menší?
- Záujem o fyziku je stále rovnaký, ale v minulosti sa k nej pristupovalo inak. Snažili sa deti naučiť čo najviac, pričom sa nebral ohľad na hravé vzdelávanie. Študenti mávali sedem hodín fyziky do týždňa, teraz majú len dve až tri. Preto robíme fyzikálnu „šou“. Napríklad dnes príde skupina z Popradu. Akurát chystám pomôcky k téme kmitavého pohybu. Potom budem dve hodiny predvádzať pokusy, ale tak, aby sa všetci rehotali, smiali, zapájali do experimentov. Ukazujeme im tú druhú, zábavnejšiu stránku fyziky. Máme také pomôcky, ktoré v škole na bežnej hodine nemôžu vidieť.
Nájdu sa žiaci, ktorých fyzika nadmieru zaujíma a chcú pokračovať v jej štúdiu?
- Áno, nájdu a veľa.
Aké rôzne krúžky a činnosti vediete? Čo na krúžkoch robia deti?
- Na úvod treba povedať, že my nepracujeme len pre Gymnázium Viliama Paulinyho - Tótha. Napríklad, máme tu aj diplom od Jagelku z osemročného gymnázia v Martine. Zúčastnil sa olympiády v Iraku ako reprezentant Slovenska a umiestnil sa na dobrom mieste. Môžu sem prísť všetci, ktorí majú záujem o fyziku, astronómiu, či fotografovanie.
Máme tu Centrum popularizácie fyziky, ale to nie je krúžok. Ide o experimenty pre žiakov z materských, základných či stredných škôl. Ročne sa tu vystrieda okolo dve tisíc návštevníkov. Do tohto čísla spadá aj návštevnosť astronomickej pozorovateľne M. R. Štefánika. Zajtra prídu dve triedy z jednej martinskej materskej školy. Tiež im budem predvádzať rôzne pokusy prispôsobené ich veku. Vtedy spievame piesne, maľujeme, hrá sa na gitare...Máme tu aj astronomický krúžok Gemma, ktorému sa venuje kolegyňa Mária Kuková. Vedie ho veľmi hravo, a preto je oň veľký záujem. Vymýšľa množstvo hier, berie deti na výlety, tábory, minule boli v Čremošnom alebo pozorujú oblohu.
Vediem aj fotografický krúžok. Jeho súčasťou je fotokomora. Kto si donesie film, môže si tu vlastnoručne vyvolať čierno-biele fotografie.
Zaujíma sa o pozorovanie vesmíru aj verejnosť?
- Áno, pre nich je prístup do astronomickej pozorovateľne vo štvrtky. Normálne chodí okolo
päť až desať ľudí. Pamätám sa, že počas zatmenia Slnka tu bolo vyše tristo návštevníkov, a keď bol viditeľný Mars, tak rada bola až na schodoch. Avšak, fungujeme len trinásť rokov. Mnohí ani len nevedia, že sa tu nachádza astronomická pozorovateľňa. Ale pomaly sa to rozbieha, nemôžem sa sťažovať.
Dostali ste aj nejaké financie na zlepšenie technológie?
- My sme jediní na Slovensku a Česku, čo fungujeme na báze školstva. Všetky financie a pomôcky si musíme zháňať sami. Nepatríme ministerstvu kultúry ako ostatné astronomické zariadenia.
Kedy sú najlepšie podmienky na pozorovanie?
- Najlepšie sa pozoruje vesmír, keď je čistá obloha, čo je v Martine len zriedka, pretože sa nachádzame v kotline. Cez deň pozorujeme slnečné škvrny. Vtedy sa robia merania pohybu Slnka. Ale žiaci majú radšej pozorovanie hviezd v noci.
Objavili ste počas pozorovania nejaké neznáme vesmírne teleso?
- Ja som fyzik, astronómia je len môj koníček. To by som musel poznať úplne všetky známe telesá. A nemáme na to ani techniku. Občas pozorujeme zaujímavé útvary. Prelietava okolo medzinárodná sonda ISS. Sledujeme aj družice či lietadlá. Ale to nie je nič mimoriadne.
Všetky súhvezdia nevidno z jedného miesta. Aké vidno z Martina?
- Súhvezdí je osemdesiatosem. Z toho na severnej pologuli, čiže aj z Martina, ich vidno približne päťdesiat. Keďže sa to všetko otáča okolo polárky, o 8. hodine večer ich vidno asi tridsať. Ale už o deviatej časť z nich zapadne a objavia sa nové. Teda v rámci 24 hodín, by sa vystriedalo všetkých päťdesiat. Lenže niektoré z nich sú cez deň, a preto ich nevidíme. Počas zimy možno vidieť krásne súhvezdia s jasnými hviezdami ako Orion, Blíženci, Veľký pes. V lete je to chudobnejšie.
Ako sa pri ich určovaní nepomýliť?
- Najjednoduchší spôsob je pomocou otáčavej mapky so súhvezdiami. Pričom nekontrolujete len súhvezdia, ale aj ich okolie. Potom musí do obrázku všetko zapadnúť. Máme aj špeciálne laserové ukazovátka na pomoc pri určovaní. Zaujímavosťou je, že každé zo súhvezdí má aj vlastnú bájku, ktoré tiež rozprávame.
Viete niečo vyveštiť z hviezd?
- Na toto sa ma pýtajú viacerí návštevníci. Ale astrológia nie je veda, to nemá nič spoločné s hviezdami. Tie sú pôvodne považované za pevné body, ale v skutočnosti svoju polohu menia. Hviezdy už dávno nie sú na tých miestach, keď astrológia vznikala. Takže horoskopy nie sú až také pravdivé.
Čo hovoríte na teórie o konci sveta?
- Podľa astronómov si to vymyslela skupina ľudí, ktorá chce niečím vyniknúť. Istý Američan predpovedal koniec svetaminulý rok a nič sa nestalo. Hoci spôsobil na svete ujmu veľa ľuďom, nikto ho za nepravdivé výroky nepotrestal. V skutočnosti sa nie je čoho báť. I keď je tu určitá možnosť... Zem aj Slnko pôsobia ako magnet. Pred týždňom Slnko vyžarovalo väčšie množstvo ionizovaných častíc. Hovorili, že to môže poškodiť našu Zem. Boli toho plné médiá. Lenže Slnko nás každý deň bombarduje týmito časticami. Na to má Zem ochranný štít. Druhá vec je, že Slnko má magnetický pól sever a juh, ktoré sa približne každých dvanásť rokov otáčajú. Prostredníctvom tohto zdôvodňovali, že sa zmení polarita Slnka, čo spôsobí zmenu polarity Zeme, a dôsledkom toho nastane katastrofa. Ale polarita Zeme sa stále mení. To ani nezbadáte. Len magnetická strelka začne ukazovať opačne.
Ešte jedna vec. V slnečnej sústave sa nachádza vyše 100 tisíc kameňov, planétok. Myslím, že každý deň tri tisíc ton z nich dopadne na Zem. Ale oni zhoria v atmosfére. Mohlo by sa teoreticky stať, že sa zrazíme s nejakým telesom. Avšak momentálne je vesmír tak sledovaný, že by sme to dlho dopredu vedeli. Jedine, keby nejaká častica letela priamo od Slnka. Vtedy to zariadenia nezaregistrujú. Ale aj tak je málo pravdepodobné, že by k nám doletela. Slnko je tak hmotné teleso, že by to pritiahlo.
Existuje podľa vás planéta, okrem Zeme, na ktorej je život?
- Neverím, že medzi miliónmi a miliardami telies vo vesmíre, by neexistoval ekvivalent našej situácie. Pod pojmom život sa rozumejú aj malé baktérie. Zatiaľ sa uvažuje, že by aj v slnečnej sústave mohli byť dve telesá. Priamo planéty nie. Ale mesiac Saturna – Titan a mesiac Jupitera – Európa, majú vhodné podmienky pre život. Je tam ľad aj atmosféra. Teda voda a kyslík. Dokázať, že je tam život je zrejme len otázka času.
A čo mimozemšťania?
- Verím aj v nich.
Sú podľa vás dobrí alebo zlí?
- Ak im my neublížime, nemajú byť prečo zlí. Určite vedia, čo robíme a sledujú nás. Viem, že to by astronóm tvrdiť nemal, ale to je môj názor.
Myslíte, že robia kruhy v obilí?
- To nie. Je to aj dokázané a nafotené. Sú síce pekné, len škoda obilia. Mám knihu, kde sa píše o útvaroch, ktoré si nevieme vysvetliť. Niečo ako kruhy v obilí, ale veľkorozmerné. V Peru a iných častiach Južnej Ameriky boli nafotené z lietadiel kresby v kilometrovej rozlohe.
Venujete sa aj fotografovaniu, čo najradšej fotíte?
- Najradšej zachytávam extrémy prírody. Cez víkend som bol na Lysci. A fotiť to slnko, sneh je niečo úžasné. Rád mám aj makrofotografiu, čiže malinké predmety enormne zväčšené.
Baví vás fotiť aj žiakov tried?
- To sa robí pre kroniku a históriu, veď Gymnázium Viliama-Paulinyho Tótha v Martine oslavuje tohto roka 145. výročie, a preto by malo mať veľmi dobrý archív. Žiaľ, nepodarí sa mi to, lebo jeden z bývalých riaditeľov ho zničil, keď odchádzal. Teraz si vytváram súkromný. Fotím aj do školskej ročenky, každý rok vznikne nový astronomický a fyzikálny album. Už ich mám trinásť.
Váš obľúbený predmet bol zrejme fyzika a neobľúbený?
- Jednoznačne jazyky. Keď si zapamätám desať slovíčok a pribudne jedenáste, tak prvé zabudnem. Ruština či francúzština mi nešli.
Autor: Silvia Štrbáková
