Ako by ste hodnotili obdobie od volieb 2010 až po 11. október 2011, keď sa rozpadla vláda?
- Ako obdobie veľkých očakávaní, ktoré postupne vystriedalo veľké sklamanie. Predovšetkým voliči súčasnej koalície boli plní očakávaní, najmä čo sa týka zmien v hospodárskej politike štátu a štýlu vládnutia. Takmer nikto totiž nepredpokladal, ani analytici, že voľby v roku 2010 skončia tak ako skončili. Výsledkom sklamania je skutočnosť, že časť voličov, najmä bývalých priaznivcov súčasnej vládnej koalície, nepôjde vôbec voliť.
Ak máte porovnať obdobie spred parlamentných volieb 2010 so súčasným, aké najväčšie rozdiely by ste našli?
- Najzásadnejší rozdiel je v tom, že v súčasnosti nás čakajú predčasné voľby, kým tie v roku 2010 boli riadne naplánované a strany sa na ne vedeli pripraviť. Programovo i personálne. Teraz mali k dispozícii len pár týždňov, možno mesiacov, čo je na prípravu seriózneho programu len veľmi krátky čas.
Do volieb ostávajú len tri dni. Ktoré strany majú istotu, že po nich budú v parlamente?
- Osobne si myslím, že len dve strany majú istotu. Sú to Smer -sociálna demokracia a Kresťansko-demokratické hnutie. Vysokú perspektívu má aj Most - Híd a zdá sa, že i SDKÚ-DS. Všetky ostatné politické strany sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti. Podľa mňa kľúčovou otázkou týchto volieb bude, kto sa do Národnej rady dostane, alebo nie. Ak by sa napríklad do parlamentu nedostala SaS, Obyčajní ľudia Igora Matoviča, SNS alebo Hnutie 99%, zostalo by veľa zvyškových percent, čo by prospelo väčším stranám, ktoré by tak získali väčší podiel mandátov oproti tomu, koľko percent by skutočne dosiahli vo voľbách.
Je možné, že by najsilnejšia strana po voľbách získala nadpolovičnú väčšinu hlasov v parlamente?
- Za takýchto okolností je to reálne. Ak by sa naozaj veľa strán nedostalo do parlamentu, to znamená, že by štyri alebo viac strán neprekročili päťpercentné kvórum, tak by tieto mandáty prerozdelili v prospech politických subjektov, ktoré by sa tam dostali. Teda najmä v prospech Smeru – SD.
Niektorí politici súčasnú predvolebnú kampaň hodnotia ako najšpinavšiu v histórii Slovenska. Ako ju hodnotíte vy?
- Takúto konfrontačnú a osobne ladenú kampaň, nenazval by som ju špinavou, sme tu ešte nemali. Ak sa čokoľvek akcentuje, aj v rámci programov politických strán, tak je to hneď spájané s konkrétnymi osobami, a samozrejme najmä v negatívnom zmysle slova. Je to aj akási povrchnosť strán, ktoré za pár týždňov nedokázali pripraviť poriadny politický program. Možno preto radšej zvolili osobné útoky, ktoré by odlákali pozornosť od toho, kde by sa Slovensko malo uberať.
Trúfnete si odhadnúť vývoj po voľbách, kto s kým zostaví vládnu koalíciu?
- Najperspektívnejšie sa mi javí takzvaná veľká koalícia. Veľká v zmysle prieniku medzi ľavicou a pravicou. To znamená, že medzi Smerom a KDH. Možné je však, že by sa k týmto dvom stranám pridal ešte aj Most – Híd. Nie je však vylúčené, že by sa Smer skôr dohodol len s Mostom ako s KDH. Programovo sú si Smer a Most bližšie ako Smer a KDH. Navyše, je tam menšia osobná zaujatosť či podráždenosť. Ak by kresťanskí demokrati vytvorili koalíciu so Smerom, tak očakávam, že časť KDH sústredená okolo Daniela Lipšica by sa s tým asi nezmierila.
Môže sa zopakovať aj scenár z minulých volieb. Smer síce vyhrá voľby, ale vládu zostaví pravica?
- Muselo by sa stať, že by sa do parlamentu dostal Igor Matovič a SaS, SDKÚ – DS, Most i KDH by jednotlivo získali sedem a viac percent, čo nepredpokladám. Skôr si myslím, že niektorá z týchto strán zostane mimo parlamentu. Najväčším problémom prípadného tohto pravicového zoskupenia by bol Igor Matovič. Osobne si dosť dobre neviem predstaviť, ako by jeho zoskupenie fungovalo v koalícii, respektíve v exekutíve. Tento scenár sa ale vylúčiť nedá, aj keď KDH s Mostom by asi dôsledne zvážili, či by pred nejasnými experimentmi radšej v takomto prípade neuprednostnili variantu spolupráce so Smerom.
