TURČIANSKE TEPLICE. Závideniahodných sto rokov sa dožil Gejza Murárik 22. februára 2012. Oslávenec pochádza z obce Lúky v okrese Púchov. V päťdesiatych rokoch sa spolu so svojou manželkou Františkou presťahovali do Diviak. Minulý rok však vo veku 93 rokov zomrela. Odvtedy žije Gejza Murárik v domove dôchodcov.
O svojej rodine už veľa nevie
Storočnému mužovi už pamäť dobre neslúži. Nevie ani, koľko vnúčat či pravnúčat má. Za to o súrodencoch a svojich deťoch čo-to povedať ešte vie.
Gejza Murárik je najstarší zo siedmich detí, z ktorých žijú už len traja súrodenci. „Viem, že ešte žijú moja mladšia sestra v Čechách a mladší brat v Lúkach, viac o nich, žiaľ, neviem,“ priznáva.
Spolu so ženou vychovali štyroch synov, žijú len dvaja z nich. „Jeden z mojich synov - Milan, ma občas príde navštíviť, lebo žije v Čechách, druhého - Jozefa som niekoľko rokov nevidel, pretože sa presťahoval do Afriky, do Egypta,“ dodáva smutne.
Stále číta kovbojky
Gejza Murárik je vyučeným mlynárom, avšak počas svojho života sa aktívne venoval včelárstvu a drobnochovu. „Včely boli mojou najväčšou záľubou. Včelí med som predával svojim susedom a známym. Ako včelára ma poznali v mnohých okolitých dedinách či mestách. Choval som taktiež hydinu či dobytok,“ hovorí rodák z Trenčianskeho kraja. Dnes svoje voľné chvíle rád trávi prechádzkami a čítaním kníh s kovbojskou tematikou. Na otázku, čomu pripisuje svoju dlhovekosť, len smelo priznal, že v živote treba tvrdo a poctivo pracovať, byť skromným človekom a hlavne nefajčiť a nepiť alkohol.
„Celý svoj život som nebol náročným človekom, uspokojil som sa aj s málom. Dôležité je tiež naplno sa oddať svojej práci a žiť pre ňu celým svojim srdcom,“ tvrdí oslávenec.
Chýba mu manželkina kuchyňa
Svoje okrúhle sté narodeniny oslávil v kruhu priateľov, syna s rodinou a personálu domova. K sviatku dostal mnoho kvetov a srdečných prianí, no najväčšmi ho potešili chutné obložené chlebíčky. „Viete, aj keď tu strava nie je zlá, nad domácu kuchyňu nič nie je. Veľmi mi chýbajú manželkine dobroty. Pohostenie na oslave mojich narodenín mi však veľmi chutilo,“ spomína si pán Gejza.
O šesť rokov mladší je Dominik Smida
Pracovníčky domova dôchodcov potvrdili, že takto vysokého veku sa u nich ešte doteraz nikto nedožil. Prezradili však, že druhým najstarším dôchodcom je nepočujúci Dominik Smida z Martina, ktorý sa narodil v roku 1918. Pracoval ako robotník, no dnes najradšej číta dennú tlač a pozerá televízne programy, pretože dokáže ľuďom dokonale odčítavať z pier.
Autor: Marika Arvensisová
