Na tlačovej konferencii to dnes v Martine povedal generálny riaditeľ SNK Dušan Katuščák.
MARTIN. Analogické projekty dlhodobo robia Nóri a Fíni. Ale takto koncentrovane, že by sa počas troch rokov zdigitalizovalo všetko písomné dedičstvo v krajine a súčasne aj konzervovalo, deacidifikovalo a sterilizovalo, taký projekt na svete neexistuje, povedal Katuščák.
Projekt označil za kľúčový pre slovenské písomné dedičstvo. Zachránime podstatnú časť písomného dedičstva Slovenska. Hlavne takého, ktoré je na kyslom papieri. Ide o papier vyrábaný približne od roku 1839 do roku 1990. Z čoho vyplýva, že podstatná časť písomného dedičstva Slovenska, ktoré súvisí s moderným slovenským národom, je na kyslom papieri. A je našou povinnosťou toto dedičstvo zachrániť, skonštatoval generálny riaditeľ SNK.
Na projekt je podľa neho pridelených 49,57 milióna eur zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ). Zo štátneho rozpočtu prispieva Slovensko čiastkou v objeme 25 percent. Partnerom SNK je Ministerstvo vnútra SR Slovenský národný archív v Bratislave. Projekt sa bude realizovať v Martine a na novom detašovanom pracovisku SNK vo Vrútkach do konca roku 2015. Pridelené prostriedky použijeme na vybudovanie konzervačných kapacít priamo súvisiacich s digitalizáciou (čistenie, sterilizáciu, deacidifikáciu, depozity, logistiku a pod.), na informačnú a komunikačnú technológiu a digitalizáciu, pracovné úložisko dát a na platy nových zamestnancov, uviedol Katuščák.
V SNK je podľa neho okolo 500.000 slovacikálnych dokumentov - slovenských kníh, novín, časopisov. Za objekt považujeme aj článok zo zborníka, čiže objektov je dohromady 1,4 milióna. Po skončení projektu po roku 2015 budú kapacity ďalej používané na digitalizáciu a konzervovanie písomného dedičstva na Slovensku. Vo verejných inštitúciách, na vysokých školách, zo súkromných zbierok, z vydavateľstiev či spolkov. Ostatných dokumentov sú na Slovensku približne 4 milióny, doplnil Katuščák.
V prvej etape vybudovala SNK detašované pracovisko vo Vrútkach, ktoré už je pripravené na privezenie technológií na konzervovanie a digitalizáciu. Na tento projekt sme získali 1,4 milióna eur z nórskych zdrojov. Projekt je uzavretý a budova skolaudovaná. To znamená, že máme základné podmienky a môžeme prijímať ľudí. Doteraz sme prijali 9 nových zamestnancov a od 1. apríla prijímame dohromady 20. S pribúdajúcou technikou budeme prijímať aj zamestnancov, ktorí ju budú obsluhovať, dohromady 150 až 200 ľudí, dodal Katuščák.
Riaditeľ Sekcie Integrované konzervačné a digitalizačné centrum a IKT SNK Jozef Dzivák pri ukážke skenovania podotkol, že optické rozpoznávanie znakov umožňuje knihu nielen čítať, ale aj vyhľadávať v jej obsahu. Kombináciou rôznych technológií sme schopní roboticky skenovať bezproblémové aj problémové knihy. Starším, presušeným alebo chemickými procesmi zničeným knihám sa pri digitalizácii môže rozpadnúť väzba alebo sa môžu rozpadnúť úplne. Véčkový prístup nám umožňuje, že nenamáhame väzbu a dokážeme roboticky skenovať aj takéto knihy, dodal Dzivák.
