KOŠŤANY NAD TURCOM. Kartármi sa ľudia stávajú už v detstve. Najmenší začínajú pexesom, pokračujú jokerom a na staré kolená sa stretávajú pri mariáši. Košťanci chceli podchytiť všetky tri vekové skupiny a vymysleli kartársky turnaj o putovný pohár v týchto troch kategóriách. Za trinásť rokov si vytvorila súťaž pomerne dobré meno.
Po troch víťazstvách pohár ostáva
Kartári mastili naposledy od obeda do večera začiatkom marca. Na súťaž obyčajne prichádzajú rodičia s deťmi, starí rodičia s vnukmi, takže tu vládne rodinná atmosféra. Starostka obce Anna Hlinková hovorí, že sa do súťaže môže prihlásiť každý bez ohľadu na vek a do ktorejkoľvek kartárskej hry. Zapojiť sa môžu aj cezpoľní, no boj o pohár patrí domácim.
Bežne sa do súťaži prihlási aj šesťdesiat kartárov, na posledný turnaj ich prišlo len z tejto dediny dvadsať. Víťazi každej kategórie odchádzajú s putovnými pohármi. Tí, ktorí ich vyhrajú trikrát po sebe, si pohár nechávajú.
Nad mariášom bdie rozhodca
Hráčom mariášu sa na podujatí najviac páči, že sa spolu stretnú pri spoločenskej hre. „Nejde tu o výhru, ale o zábavu. V dedine, ako sú Košťany, sa všetci poznáme. Radi sa stretávame s kamarátmi a vo štvrtky po večeroch trénujeme v klube dôchodcov,“ prezradil asi sedemdesiatnik Danuš Bakoš, ktorý sa môže tento rok tešiť z prvého miesta. V minulosti obsadil v mariáši už trikrát prvé a dva razy druhé miesto, avšak nie za sebou.
Pri tejto hre je potrebný aj rozhodca. Funkciu zastáva Andrej Ratveiský, ktorý celý priebeh súťaže poctivo zapisuje a monitoruje. „Každé kolo sa musí vyhodnotiť, kto koľko vyhral. Súťaž je rozvrhnutá na tri kolá s troma hráčmi a v každom z nich sa musia súťažiaci zmeniť. Hrá sa o centy. Každý dá na začiatku hry vklad päťdesiat centov,“ povedal.
Mariáš je najdlhšia hra a je o ňu aj najväčší záujem. Jeho hráči končia okolo ôsmej večer, zatiaľ čo pexesári sú hotoví už v polovici podujatia.
Hráči žolíka sa nevedeli dočkať
Hráči žolíka sa tiež tešia na dobrý kolektív, hru aj priateľskú debatu s ostatnými. „Každý mesiac sme pozerali v našom spravodaji, kedy už konečne bude turnaj. Niektorí sa chválili, že trénovali. Väčšina z nás sa na súťaži zúčastňuje každý rok,“ hovorí päťdesiatnik Bohuš Huliak, víťaz v kategórii žolík. Je držiteľom troch prvenstiev z minulých ročníkov.
Pexeso nie je také ľahké ako sa zdá
Za trinásť ročníkov sa ešte nestalo, aby sa do súťaže pexesárov nikto neprihlásil. Do tejto kategórie sa prihlasujú najmä deti. „Zrejme odcestovali s rodičmi na hory už začiatkom jarných prázdnin,“ myslí si starostka obce Anna Hlinková.
Môže sa vám zdať, že táto detská hra je veľmi jednoduchá. Avšak, starostka nám prezradila, že tomu tak nie je. „Najťažšie sú náučné pexesá so spisovateľmi, dopravnými značkami, plemenami zvierat, hubami či anglické pexeso. Tie decká hrajú neradi a používajú sa na rozstrel medzi víťazmi. Povedať, ktoré je najľahšie, sa nedá. Všetky sú svojím spôsobom ťažké a je potrebné sa na hru dobre sústrediť.“
Medzi dobrých pexesárov patrí Marián Bunganič, ale aj jeho sestra Zuzana. Tá vyhrala už dvakrát za sebou a brúsila si zuby na putovný pohár. Bohužiaľ, po prvý raz v histórii sa súboj pexesárov v tomto roku neodohral.
Autor: Silvia Štrbáková
