na vlastnej koži.
MARTIN. Súčasná mládež sa môže dozvedieť o komunistickej diktatúre aj z vyprávania ľudí, ktorí ju sami zažili. Dnes osemdesiattriročný Fridrich Fritz bol prenasledovaným bohoslovcom. Tvrdí, že mladých treba oboznamovať s týmto obdobím, aby sa naň nezabudlo. Sám už absolvoval viacero besied na školách, kde študentom predkladal svoje svedectvo. „Nechcem, aby mladí prežívali znova to, čo sme prežili my. Treba vyzvať aj historikov, aby písali o histórii pravdivo. Veď súčasná mládež o tom, čo sa dialo v našich novodobých dejinách nevie takmer nič,“ vysvetľuje Fridrich Fritz.
Desať rokov nie je v živote človeka dlhá doba. Desať rokov vo väzení je však večnosť. Bývalý politický väzeň všetky svoje zážitky, skúsenosti, poznania a odkazy mladej generácii opisuje vo svojej knihe Maturitné stretnutie.
Dospievanie na nútených prácach
Fridrich Fritz sa narodil 4. marca 1928 v Prešove, kde prežil detstvo a školské roky. Tie boli poznačené vojnou a politickými zmenami. V roku 1944 bol pri ústupe nemeckých vojsk ako 16-ročný odvedený na nútené práce do Nemecka. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil domov do Granč Petroviec, ich byt v Prešove bol zbombardovaný. Vzdelanie zavŕšil maturitou na gymnáziu v Levoči. Politická situácia v ňom vzbudzovala nespokojnosť, rozhodol sa pre štúdium teológie.
Seminár v Spišskej Kapitule
Hlboko veriaci Fridrich sa zo štúdia tešil. Avšak jeho nádeje boli zničené. Seminár obsadila Štátna bezpečnosť a odviedla všetky rehoľné sestry. „Nesmeli sme nikam ísť, boli sme stále dnu v seminári,“ spomína.
Dostal povolávací rozkaz, ale na základnú vojenskú službu nenastúpil. Rozhodol sa odísť za hranice, aby dokončil štúdium teológie v Ríme.
Spred hraníc do väznice
Na jeseň v roku 1950 sa Fridrich spolu s ďalšími ľuďmi ilegálne pokúsil prekročiť hranice. Avšak neúspešne. Vo vlaku ho zaistila pohraničná polícia. „
Neviem, či bolo v preukaze napísané, že som bohoslovec. Povedali mi, aby som išiel s nimi, že iba niečo vyšetria a potom ma pustia. Hneď som vedel, že je zle. Moja batožina ostala pri kolegoch, ktorí išli so mnou. Tak teraz ďakujem Pánu Bohu, že som mal toľko duchaprítomnosti, pretože keď sa ma pýtali, s kým cestujem, povedal som, že sám.“
Nesmel celý deň sedieť
Fridricha vyšetrovali v Českých Budějoviciach, odkiaľ bol mladý bohoslovec eskortovaný do Levoče na súdne pojednávanie. Keďže v tom čase ŠTB odhalila určitých falšovateľov preukazov a ktosi spomenul aj Fridrichove meno, nasledovalo nekonečných päť mesiacov vyšetrovania a utrpenia.
„Celý čas som bol na samotke. Zakázali mi sadnúť si a od piatej rána do desiatej večera som musel chodiť po izbe. Sedieť som mohol iba na obed. Bol by som sa zbláznil, ale našťastie mám päť prstov, tak som sa modlil ruženec. Chodil som hore - dole po izbe a modlil som sa,“ smutne spomína Fridrich Fritz. Vyšetrovanie bývalo v noci. Mladého väzňa nenechali vyšetrovatelia oddýchnuť si. Keď po celom prechodenom dni zaspal, zobudili ho a odviedli do vyšetrovateľskej miestnosti.
Okrem slobody prišiel i o majetok
Fridrich bol obvinený z vlastizrady. Vynesenie rozsudku 4. júla 1951 uložilo mladému nádejnému kňazovi trest odňatia slobody na 20 rokov nepodmienečne, stratu občianskych práv na dobu 10 rokov, prepadnutie celého majetku a finančnú sankciu vo výške 30 000 Kčs. Dostal sa do väzenia v Leopoldove, neskôr bol v Ilave a nakoniec v Mírove.
Za múrmi väzenia spoznal veľa ľudí, krutých osudov, zažil množstvo príhod. Bol nútený pracovať, robota bola rozličná. Vyrábal matrace, súčiastky do fotoaparátu, pracoval ako krajčír, brúsič, zámočník, no najťažšia bola výroba betónových rúr. Spolu s mladým Fridrichom sa vo väznici nachádzalo veľa ďalších bohoslovcov, kňazov, biskupov, ale taktiež boli medzi nimi i vrahovia a zlodeji. Všetci politickí väzni na vlastnej koži pociťovali neľudské zaobchádzanie zo strany dozorcov.
Fridrich je presvedčený, že bez viery v srdci by toto kruté obdobie nezvládol. V roku 1960 bol amnestiou prezidenta Antonína Novotného prepustený na slobodu. Väzenie vzalo mladému človeku 9 rokov, 9 mesiacov a 13 dní. Po návrate domov sa oženil s Justínou Tóthovou a v Spišskej Novej Vsi vychovali dve dcéry. V súčasnosti žije s dcérou Katarínou v Martine.
