MARTIN, VRÚTKY. Kedysi bolo dôležité mať v rukách remeslo, pričom na gymnáziách študovali len tí najlepší. V súčasnosti je všetko inak. Žiaci sa po skončení základných škôl na odborné veľmi nehrnú. Vidia sa v administratívnych pozíciách, tí ambicióznejší snívajú o manažérskych funkciách. Nečudo, že sa hlásia na gymnáziá, na ktoré sa dnes dostanú i s trojkami. Navyše svoje urobilo aj pravidlo koľko žiakov, toľko eur pre školu. Kvalita sa stráca, dôležitý je počet. Nový šéf rezortu školstva zo Smeru – SD Dušan Čaplovič to chce zmeniť.
Po výške sú bez práce
„Je to odvážne, ale urobím to, čo urobili Nemci. Na gymnáziá pôjdu žiaci, ktorí budú mať priemer známok v 6. až 9. ročníku základných škôl do 1,5. Ostatní sa môžu uchádzať o stredné školy,“ vyhlásil pre médiá Dušan Čaplovič. Gymnáziá podľa neho zbytočne produkujú veľa absolventov, ktorí po štúdiu na humanitných vedách ostávajú bez práce.
Riaditelia gymnázií v našom regióne sa s predstavami nového ministra nestotožňujú, odborné školy mu však dávajú za pravdu.
Aj strojárstvo potrebuje dobrých žiakov
Jozef Zanovit, riaditeľ Spojenej školy v Martine so strojárskym zameraním, by túto zmenu privítal. Myslí si, že šikovných a inteligentných žiakov potrebujú aj odborné školy, nielen gymnáziá. „Zmenou technológií vznikli nové odbory, ktoré si vyžadujú dobrých žiakov. Nemôžeme na ne prijímať štvorkárov,“ tvrdí.
Martin je srdcom strojárstva, ktorý potrebuje podľa Jozefa Zanovita ľudí s výučným listom a maturitou. Napríklad mechanik číslicovo riadených strojov, mechanik počítačových sietí, programátor obrábacích a zváracích strojov alebo aj autoopravár, ktorý keď opravuje osobné motorové vozidlo, musí byť nielen šikovný, ale i vzdelaný. Firmy však odborníkov na trhu nenachádzajú. Pritom ich rozvoj je podmienený práve týmito profesiami.
„Každý rok z našej školy vyjde dvesto absolventov. Väčšina z nich si nájde prácu ľahko. Keby sme mali absolventov šesťsto, zamestnalo by sa ich šesťsto,“ myslí si Jozef Zanovit. Napriek tomu záujem o strojárske odbory nie je. „Napríklad mechanik nastavovač by uplatnenie určite našiel. My však triedu tohto odboru nedokážeme naplniť.“
Odborné školy zanikajú, gymnáziá nie
Jozef Zanovit tiež poukazuje na to, že ak v roku 1993 zo základných škôl vyšlo 2 500 žiakov, tento rok to bude len 782.
„Takmer štyridsať percent školákov prijmú gymnáziá, ktorých máme v regióne nepomerne veľa. Čo ostane nám, odborným školám?“ pýta sa riaditeľ školy a dodáva, že na Slovensku nezaniklo ani jedno gymnázium, no odborných škôl niekoľko desiatok. „Tento trend môže pokračovať,“ varuje riaditeľ Spojenej školy.
V Turci je šesť gymnázií, pričom jedno z nich je súkromné a pre externistov, siedme onedlho otvoria. Odborných škôl máme osem, pričom Stredná odborná škola rybárska v Mošovciach sa pre nízku návštevnosť spojí so Spojenou školou v Martine.
Jednotkárov berú osemročné gymnáziá
Nižšiu úroveň vedomostí gymnazistov v štvorročnej štátnej forme priznávajú i riaditelia. Milan Markovič z Gymnázia J. C. Hronského vo Vrútkach tvrdí, že za túto situáciu môže rozloženie gymnaziálnej siete v regióne, a to vznik šesť a osemročného gymnázia. „Na základnej škole vychytajú najšikovnejších, k nám sa potom dostane menej žiakov s výbornými študijnými výsledkami. Nie je však dôležité, že to nie sú tí najlepší, ale ako s nimi pracujeme a či sú potom úspešní na vysokých školách,“ povedal.
Riaditeľ vrútockého gymnázia si myslí, že minister Čaplovič by mal prihliadať aj na fakt, že gymnazisti tvoria len malé percento nezamestnaných. „Je pravda, že väčšina je na vysokých školách, kde sa však môžu dostať i ostatní. Veď maturitu majú všetci stredoškoláci rovnakú. A teda i rovnakú šancu ísť na vysokú školu,“ vysvetlil.
Suplujú len výberové triedy
Riaditeľ osemročného Gymnázia J. Lettricha v Martine Igor Libo si nemyslí, že základným školám „kradnú“ výborných žiakov. „Sme len možnosťou pre tých, ktorí presahujú úroveň základnej školy v danom ročníku. Ak sú lepší, môžu študovať u nás. V minulosti existovali na základných školách jazykové, matematické triedy, kde boli tí najlepší žiaci a nikto to neriešil, že takto školy „kradli“ ostatným dobrých žiakov. Takéto triedy navštevovalo určite viac ako päť percent žiakov, ktoré sú teraz stanovené pre osemročné gymnáziá,“ vysvetlil Igor Libo.
Radšej prijímačky ako Monitor
Úroveň gymnázií vo všeobecnosti by podľa neho pozdvihlo, keby sa do úvahy nebral Monitor deviatakov. „Stredné školy by si mali všímať len výsledky z prijímacích skúšok tak, ako to robíme my. Som proti tomu, aby na základe nejakého centrálneho testovania boli žiaci prijímaní na stredné školy. Nie je výnimkou skutočnosť, že základné školy robia častokrát všetko preto, aby ich žiaci získali čo najviac bodov a tak boli prijatí na strednú. Podľa mňa, ak sa sprísnia podmienky prijatia na gymnázium, vytvorí sa tlak na učiteľov základných škôl zo strany rodičov či žiakov, pretože môžu rozhodovať desatiny,“ myslí si Igor Libo. „Je rozdiel medzi jednotkárom z jednej školy a jednotkárom z druhej. „Mnohokrát sa až na strednej škole ukáže, že žiak, hoci bol jednotkár, učivo nezvláda,“ povedal.
Autor: M.Dírerová
