PRÍBOVCE. Obsahom publikácie Cestou viery sú iniciatívy evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska a jej autorom je generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik, ktorý na prezentáciu knihy osobne doo Príboviec prišiel a publikáciu predstavil. Potom mal malú autogramiádu a každý účastník prezentácie dostal do daru darček - publikáciu Michal Miloslav Hodža – Život a dielo, rovnako z pera Miloša Klátika.
Kniha Cestou viery - Iniciatívy evanjelikov v kultúrnych dejinách Slovenska obsahuje množstvo vzácneho materiálu a nových pohľadov a zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že evanjelici sa významným spôsobom podieľali na tvorbe a formovaní slovenskej kultúrnej, ale v neposlednom rade aj národnej celistvosti a teritoriálnej vymedzenosti existencie slovenského národa. Kniha predstavuje aj osobnosti, ktoré sa podieľali na budovaní evanjelickej cirkvi.
Príbovčanov potešilo, že na stránkach predstavovanej publikácie našli aj meno Štefana Krčméryho. Ten 28. augusta 1920 v príbovskom evanjelickom a. v. kostole uzavrel manželský zväzok a prijal požehnanie v chráme na ďalšiu spoločnú cestu životom. Za manželku si bral príbovskú rodáčku Helu Karlovskú. Teta „Hela“, ako ju neskôr poznala slovenská kultúrna verejnosť bola znamenitá rozhlasová rozprávkarka. Mala aj vlastnú reláciu v rozhlase s názvom Teta Hela rozpráva, ktorú viedla od roku 1937 do začiatku päťdesiatych rokov. V roku 1948 vyšla Hele Krčméry-Karlovskej táto jej zaslúžilá aktivita aj knižne pod názvom Rozprávky tety Hely.
Ale v publikácii sú spomenuté aj ďalšie mená ako Martin, Matej a Mikuláš Rakovský. Všetci traja mali spojitosť s blízkym Rakovom, teda aj s Príbovcami. Boli žiakmi Leonarda Stöckela – učiteľa Uhorska. Po štúdiu sa uplatnili v rôznych oblastiach vtedajšieho spoločenského života. V publikácii sa dočítame aj to, že za vrcholný zjav reformačného humanizmu u nás je považovaný Martin Rakovský. Pochádzal z uhorského šľachtického rodu, ktorý dostal meno podľa svojho sídelného majetku Rakovo. Po skončení štúdia v Bardejove študoval u Melanchotana vo Wittenbergu. Jeho básnická a náuková tvorba je symbiózou antických a kresťanských prvkov.
Autor: ĽUBOMÍR ŽILA
