PRÍBOVCE. Na Slovensku oslávilo v minulom roku nevšedné výročie narodenia približne 170 ľudí. Tento rok túto skupinu rozšírila aj Mária Dvořáková z Príboviec, ktorá sa 29. marca dožila stovky. Nikto z jej rodiny takýto vysoký vek nedosiahol.
Mária Dvořáková z Príboviec oslávila svoje sté narodeniny dvakrát. Raz s rodinou, druhýkrát jej oslavu vystrojila obec na čele so starostom Jaroslavom Brzákom a poslancami. Babička sa podpísala do príbovskej kroniky, členovia kresťanského katolíckeho spevokolu jej zaspievali a každý dostal z jej narodeninovej torty.
Žihľava na zdravie
Mária Dvořáková svojmu vysokému veku a dobrému zdraviu vďačí za to, aký spôsob života viedla. Nikdy nefajčila a tuhého do pohárika si dá len málokedy. Tajný recept na dlhovekosť nemá. „Zbieravala som si bylinky na čaj, napríklad žihľavu. Od chorôb sa chránim, takže sa mi musia vyhýbať!“ zasmiala sa babička, ktorá vždy zvykla jesť po malých porciách, pričom aj v súčasnosti zje všetko. Ako prezradila, rada cmúľa tuhé cukríky.
Dvakrát ovdovela, no nezúfala si
Mária Dvořáková sa narodila v nehostinných podmienkach Kysúc, v Oščadnici a vo viacdetnej rodine. Ťažká práca na hospodárstve, starostlivosť o synov Jána a Jozefa či chorého prvého manžela ju nepoložili na kolená. Ďalej sa starala o rodinu a obrábala polia. Silu jej dodávala aj kresťanská viera. Má štyri vnúčatá, štyri pravnúčatá a na ceste sú už vraj aj prapravnúčatá. Prvý manžel jej zomrel, keď mal 45 rokov. „Mal veľké problémy s očami a bolievala ho hlava,“ povedala Mária Dvořáková. V roku 1957 sa presťahovala do Príboviec, kde sa opäť vydala, no zakrátko ovdovela po druhýkrát.
Žila pre robotu a rodinu
Storočná oslávenkyňa je stále čiperná. Poumýva riad, a keď sa unaví, oddýchne si. Jej momentálne záľuby sú televízia a rádio. V minulosti všetok čas venovala práci na vlastnom poli, iné východisko nebolo. „Peniaze som nemala na nič. Žila som len pre robotu a svoju rodinu. Ale stále som tu,“ pousmiala sa najstaršia Príbovčanka.
Prvú svetovú vojnu si Mária Dvořáková nepamätá, veď mala len dva roky. Porozprávala však príbeh z obdobia druhej svetovej vojny, keď žila na Kysuciach. „Keď bol môj syn malý, išiel kopať zákopy pre Nemcov. Chcel doniesť domov aspoň pár korún. Dali mu nemecké peniaze, ale zmenila sa mena a prepadlo nám to. Veru, bol to ťažký život,“ spomína babička.
Oživila si v pamäti aj ďalšiu neveselú príhodu z vojny. „Do domu nám prišli Nemci. Chceli nám zobrať dve prasiatka, čo vtedy znamenalo pre rodinu celý majetok a obživu. Zachránila to krava, ktorá ležala v maštali. Vystrašená vyskočila a dvaja vojaci sa rozutekali, lebo nechceli byť od nej špinaví. Inak by mi prasce zobrali. Potom sme sa na tom so susedou už len smiali. Aj takému nešťastiu...,“ zaspomínala si.
Je rada aj za to málo, čo má
Na niektoré dôležité historické medzníky ako oslobodenie Slovenska Rusmi spod nadvlády Nemcov alebo komunistické zriadenie v našej krajine si už v mysli nevybavila. V tomto čase ju ani nenapadlo emigrovať za lepším a slobodnejším životom. „Narodila som sa na Slovensku. Myslím, že by mi vzduch v cudzine nepasoval a nebolo by mi tam dobre. Hoci niektorí z mojej rodiny šli do Ameriky.“
Hoci dôchodcovia si zvyknú ťažkať na nízke dôchodky, Mária Dvořáková je teraz už spokojnejšia. Pre biedu, akú prežívala za vojny, si vie vážiť i to málo, ktoré dostáva dnes. „Každému je teraz lepšie. Nemusíte prežívať toľké trápenie ako my v tom čase. Ešte ľudia by mali byť ku sebe milší.“
Autor: Silvia Štrbáková
