rtine.
Toto vzácne ocenenie si už neprevezme. Po dlhej a vážnej chorobe opustila svoju rodinu, blízkych a nespočítateľné množstvo priateľov a známych v skorých ranných hodinách 16. apríla 2012.
Z vynikajúcej zdravotnej sestry - osobnosť
Alžbeta Hanzlíková ako osobnosť bola nezastupiteľným fenoménom našej spoločnosti. Z vynikajúcej zdravotnej sestry v martinskej nemocnici a dlhoročnej učiteľky na zdravotníckej škole v Martine sa po nežnej revolúcii mohol rozvinúť celý akumulovaný potenciál v mnohých jej blízkych činnostiach, najmä v oblasti zdravotníctva, sociálnych aktivít a v spoločenskom živote.
Potlačené možnosti v predchádzajúcom režime neoslabili, naopak, výrazne posilnili záujem o dianie v spoločnosti a otvorili stavidlá jej nezdolnej chuti, takmer nevyčerpateľnej energie a hlbokého záujmu o človeka, ako aj o pravidlá fungovania systému spoločnosti.
Iniciátorka vysokoškolského štúdia
Jej vedecká kariéra akcelerovala na tunajšej Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine, kde bola v 90. rokoch 20. storočia iniciátorkou vysokoškolského štúdia sestier tak, ako to bolo už bežné vo vyspelej Európe. V novovytvorenom odbore bola vedúcou Ústavu ošetrovateľstva JLF UK, ako prvého pracoviska tohto typu na Slovensku. Nasledovali práce na vedeckom raste. Titul PhD. (2003) v Martine, PhDr. (2005) v Bratislave, habilitácia na docentku (2007) v Českej republike. Úspešné vedecké napredovanie bolo naplnené publikáciami desiatok vedeckých a odborných článkov, monografiami, učebnicami, stovkami prednášok a tisíckami pripravených a odučených hodín s milovanými študentmi.
Dobrovoľník, sestra roka, výnimočná žena
Za svoju prácu zaslúžene získavala aj početné ocenenia. Na pedagogickom a vedeckom poli to boli členstvá vo viacerých vedeckých radách na slovenských univerzitách a v redakčných radách odborných časopisov. Bola čestnou členkou medzinárodných ošetrovateľských organizácií, bol jej udelený titul Dobrovoľníka mesta Martin, získala titul Sestra roka za celoživotné dielo a minulý rok titul Výnimočná žena v rámci ŽSK.
Pozdali ju doma i v zahraničí
Profesionálny „drajf“ nič neubral ani na jej mimopracovných aktivitách. Bola dlhoročnou podpredsedníčkou občianskeho združenia Hospice v Martine, Spoločnosti martinských priateľov Jána Langoša, stihla získať dôveru a voličské hlasy ako poslankyňa mesta Martin, kde sa venovala najmä sociálno-zdravotníckej problematike. Svoju odbornú erudíciu prezentovala nespočetne veľakrát ako dobrovoľný garant a lektorka v projektoch európskych sociálnych fondov, napríklad v spolupráci s organizáciou Samaritán.
A ešte navyše bola elixírom spoločenských podujatí, či už na súkromných stretnutiach, alebo na vernisážach a koncertoch, ktoré dopĺňali a poháňali jej neoslabujúce dynamo životnej energie.
Mala byť medzi nami ešte dlho
Toto všetko s praktizovanou vierou, láskou k harmonicky fungujúcej rodine, prakticky žitými hodnotami a s milou priazňou k ľudom by mohlo budiť zdanie, že naša Eržébet, ako ju volali všetci blízki, má povinnosť oblažovať tento svet ešte veľmi veľa rokov. Nestalo sa. Sedemdesiaty siedmy rok jej života bol pre ňu aj pre nás s ňou − posledný. Za všetky prvé smutné až zdesené reakcie priateľov možno citovať aspoň jeden. Priateľka Anna Jurečková v telefóne cez slzy povedala: „Odišlo nám slnko.“
Ukázala, ako možno pracovať a žiť
Možno dodať: odišlo, ale bude svietiť. V inej podobe a cez generácie. Lebo naša Eržébet nám dlhé roky ukazovala ako pracovať aj žiť. A to, čo do nás všetkých dostala svojím láskavým príkladom, to sa v tomto svete predsa nemôže stratiť.
Eržébet, mali sme Ťa radi, bolo nám s Tebou veľmi dobre. Ďakujeme Ti za všetko a je nám veľmi ľúto, že množstvo ďalších zaslúžených obdivných a vrúcnych slov už nebudeme môcť vysloviť v Tvojej milej inšpirujúcej a povznášajúcej spoločnosti.
Autor: Katarína Adamicová
