VRÚTKY. Lyžovanie na našom území sa spočiatku bralo len ako nový druh zábavy na snehu, spočiatku sa dokonca podceňoval jeho vplyv na rozvoj rodiaceho sa cestovného ruchu na horách.
Začalo sa to chôdzou na lyžiach
V zime boli prvé pokusy skôr s chôdzou na lyžiach a nemali nič spoločné s našou dnešnou predstavou jazdy na lyžiach.V Turci boli v obľube najmä túry na Šiarnu, Kopanice, Lázky, Bystričku, Stráne, Osikovo, Škodovo, Sklabinský Podzámok, zdatnejší lyžiari si trúfli na Martinské hole, Minčol, Kľačiansku Maguru alebo Chleb.
Turčanov naučil lyžovať gróf Révai
Prvé lyže v našom kraji sú známe už z prelomu 19. Storočia, a to zásluhou grófa Juraja Révaia a najmä návštevníkov jeho panstva.Turčania robili nosičov pre hostí a gróf ich nechal aj používať lyže. Najšikovnejším bol údajne Martin Zimen (neskôr dlhoročný chatár na Kľačianskej Magure). Okrem neho jedným z prvých, ktorý vlastnil lyže, bol Ján Bízik(neskôr známy futbalový rozhodca). Lyže kúpil okolo roku 1915 za päťdesiat korún s remenným viazaním a jednou dlhou palicou. Treba tiež spomenúť Bartolomeja Kvanduka (doniesol lyže z Vysokých Tatier),spolu chodili na Maguru a Minčol už v čase do roku 1930. Prví lyžiari - pretekári boli členmi lyžiarskeho odboru Sokol Vrútky.
Lamošova útulňa ľahla popolom
Kľačianska Magura lákala svojou majestátnosťou a dostupnosťou vyznavačov turistiky hneď od začiatkov. Turisti KČST tu vybudovali prvú chatu už v roku 1926 (tzv. Lamošovu útulňu), v roku 1930 vybudovali jeden z prvých označených chodníkov - z útulňe po prameň vody, ktorý neskôr predĺžili o úsek z Magury do Turčianskych Kľačian. Lamošova útulňa, podobne ako všetky ostatné chaty v Malej Fatre, bola vypálená okupačnou armádou po potlačení SNP (28. októbra 1944). Povereníctvo vnútra SNR už v máji 1945 vyčlenilo 12 miliónov korún na obnovu vojnou zničených chát, z ktorej na výstavbu novej chaty na Magure sa použilo 1,426 mil. Kčs. Do užívania bola odovzdaná už v roku 1949.
Organizovali sa tu asi najťažšie preteky
Týmto vytvorili dobré podmienky pre lyžiarov. Na Magure sa organizovali v rokoch 1950 – 65 asi najťažšie lyžiarske preteky na Slovensku v slalome - o Pohár Malej Fatry. Trasa týchto pretekov bola so štartom pred terajšou chatou cez Bučinu a cieľ bol umiestnený v doline Pirťa. Čas víťaza sa pohyboval okolo 2,5 minúty. Na pretekoch sa zúčastňovali také lyžiarske esá ako napríklad Mohrová-Richvalská, Krajňákovci, Krasula, Šoltýsovci, Brchel, Šľachta a mnohí iní.
Pred viac ako polstoročím prvý vlek
V roku 1955 bol postavený prvý lyžiarsky vlek v Turci z Dlhej lúky až po chatu. Aj keď jazda bola náročná a nebezpečná, lyžiari takéto zariadenie veľmi oceňovali. Kladky boli umiestnené na stromoch, prevody poháňal naftový motor. Lyžiari boli upevnení o lano úchytom s kliešťami a sedeli na kožených tanierikoch podobných terajším nosičom na vlekoch typu Poma.
Lyžiari si svoju trať predĺžili
V ďalších rokoch tu síce bola snaha postaviť nové moderné lyžiarske vleky, ale končila na náročnom vybavovaní potrebných povolení. A tak toto stredisko nemohlo plnohodnotne slúžiť verejnosti. Trasa medzi Dlhou lúkou a chatou sa rozdelila na užívaniaschopné úseky. Najviac sa lyžovalo na Dlhej lúke, kde bol postavený LV 300. Neskôr v roku 1985 bol presunutý vlek z Piatrovej, ktorý lyžiari z klubu umiestnili na Roveň, čím sa lyžiarska trať predĺžila. Magura sa stala významným tréningovým strediskom Vrútočanov pre pretekárov lyžiarskeho oddielu.
Chvíľu sa zdalo, že Magura ožije
Lyžovanie na Magure v tomto čase bolo náročné nielen svojim prístupom, ale aj úpravou trate. Prv než sa pustil vlek museli lyžiari trať zošliapať (žiadne ratraky neboli). Zdalo sa, že stredisko ožije, keď v roku 1993 postavila ŽOS Vrútky vlek Tatra Poma H-130 na svahu Galie s hornou stanicou pri chate, ale následné zmeny užívateľov chaty, majetkové pomery a vyhlásenie národného parku (a možno aj nedostatočná úprava trate a ozaj náročný výstup pre bežných lyžiarov) spôsobili obmedzenie rozvoja tohto športu.
Nové trendy ju ale obišli
Lyžovaniesa tešilo veľkej obľube hneď od začiatkov a doposiaľ si túto priazeň udržiava, je to stále jeden z najobľúbenejších zimných športov. Žiaľ, už nie na Magure. Máloktoré športové odvetvie sa tak progresívne rozvíjalo ako lyžovanie a máloktorý šport prešiel toľkými technickými zmenami ako lyžovanie. Od chodenia na lyžiach vo voľnej prírode s jednou dva metre dlhou lyžiarskou palicou až po súčasné carvingové oblúky na strojom upravených svahoch s technickým snehom, vlekmi a lanovkami najmodernejších typov. Tento vývoj Magura nezachytila. Kruh sa uzatvára, no turistov Magura stále láka svojou majestátnosťou...
Autor: ĽUBOMÍR BERNÁT
