mája.
Kto bola Zora Jesenská
Zora Jesenská, redaktorka, literárna kritička a významná slovenská prekladateľka pochádzala z martinského rodu Jesenských (jej strýko bol spisovateľ Janko Jesenský). Martin, vtedy ešte skutočná kultúrna metropola krajiny, formoval osobnosť i záujmy budúcej literátky. S rodným mestom zostala v tesnom kontakte aj v časoch, keď už žila a pracovala v Bratislave. Hoci pôvodne vyštudovala konzervatórium a istý čas sa aj živila ako učiteľka klavíra, veľmi rýchlo ju zlákala literatúra. Najprv ako redaktorku časopisu Živena, postupne stále viac prekladala zo svetovej literatúry – francúzštiny, angličtiny, nemčiny a ruskej klasiky. Svojím invenčným prístupom k reprodukovaniu literárneho diela dala základ modernému slovenskému prekladateľstvu. Zora Jesenská sa angažovala aj v spoločenskom živote, za svoje postoje k návšteve bratských tankov niesla následky: normalizácia ju vymazala nielen z aktívneho prekladateľského a literárneho života, ale aj z knižníc. Tento rok uplynie 40 rokov od jej smrti. Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine v rodinnej hrobke Jesenských.
Kto bol Ján Rozner
Publicista, prekladateľ, filmový a literárny kritik, dramaturg a literát Ján Rozner (1922 – 2006) sa síce celý aktívny život (aspoň na Slovensku, v časoch pred nemeckým exilom) „točil“ okolo písania a literatúry, jeho vlastné knihy mu vyšli u nás až posmrtne. Prvá z trojice na Slovensku vydaných, Sedem dní do pohrebu, sa stala v roku 2009 Knihou roka. Mnohých prekvapila. Nielen tým, že Rozner píše o svojom osemnásťročnom manželstve so Zorou Jesenskou a o dobe, ktorá ich formovala, ale predovšetkým tým – ako o tom píše. Ukázal sa ako veľmi zdatný literát, hĺbavý intelektuál. A hoci sa sám stal obeťou normalizácie, v svojej spomienkovej knihe nepodľahol sebaľútosti. Racionálne, s intelektuálnym odstupom hodnotí dobu, seba i postoje ľudí zväčša z intelektuálneho prostredia. Prúd literárnych spomienok odštartovala práve osobná tragédia – smrť Zory a okolnosti okolo jej pohrebu. Ján Rozner v roku 1976 emigroval do Nemecka. Jeho kniha o živote so Zorou Jesenskou vyšla tri desaťročia po vzniku. Doposiaľ mu na Slovensku vyšli tri knihy (okrem spomínanej aj Noc po fronte a Výlet na Devín). Pre dramatizáciu jeho autobiografickej prvotiny sa nie náhodou rozhodlo práve Slovenské komorné divadlo v Martine. Veď Zora Jesenská a Martin patria k sebe.
Dramatizácia Petra Pavlaca
Kniha Jána Roznera zaujala aj martinských divadelníkov. Dramaturg Róbert Mankovecký začal uvažovať, kto by ju vhodne premenil do divadelného tvaru. Oslovil najprv Viliama Klimáčka, ten sa neskôr spolupráce vzdal. Potom sa s nápadom na dramatizáciu pohrával mladý autor Kamil Žiška, napokon projekt zakotvil v rukách autora, dramaturga a pedagóga Petra Pavlaca.
„Kniha ma mimoriadne zaujala, považujem ju za absolútne výnimočnú. Najprv som mal dojem, že sa tam nedá nájsť divadelný princíp. Veď je to akoby monologická výpoveď jedného človeka, ktorý v nej vrství dejinné udalosti. Keď prišla z Martina ponuka na dramatizáciu, najprv som sa vydesil. Potom som to však vzal ako výzvu. Pokúsil som sa v akejsi bezčasovosti vyrozprávať príbeh ústrednej trojice, teda Jána Roznera, Zory Jesenskej a jej netere Jelky, odkryť situácie a dostať ich do vzájomných kontaktov,“ vyjadril sa na prvej skúške novej inscenácie autor dramatizácie Peter Pavlac.
Návrat režiséra Vajdičku
Réžiu tohto odvážneho projektu SKD zverilo Ľubomírovi Vajdičkovi. Ten svoju profesionálnu režisérsku dráhu začínal práve v Martine. Naposledy tu hosťoval pred desiatimi rokmi.
„Roznerova kniha aj Pavlacova dramatizácia ma oslovili, je to niečo ešte takmer živé, žiadna vzdialená minulosť. Rodina Jesenských v Martine, odkiaľ pochádzala Roznerova manželka Zora, mi bola blízka, trochu sa v nej vyznám. Cítim sa byť tak trochu „expert na martinské záležitosti“. Roznera som osobne nepoznal, považoval som ho vždy za racionálneho človeka, suchého intelektuála, ale jeho knihy mi ukázali, aký bol jeho svet aj citovo hlboký. Inscenácia, ktorú chystáme, nebude klasickou drámou, skôr akýmsi rozprávaním. Vnímam to ako návrat k tomu, čím divadlo kedysi bolo - dôraz bude na rozprávaní, na slove,“ vyjadril sa režisér Ľubomír Vajdička.
Premiéra v závere mája
Scénu pre novú komornú inscenáciu pripravuje domáci scénograf Jozef Ciller (s režisérom Vajdičkom kedysi v martinskom divadle tvorili osvedčený tvorivý tandem). Pri tvorbe scény bude zrejme vychádzať aj z poznania martinských súvislostí a rodinného zázemia Zory Jesenskej. Kostýmy navrhuje hosťujúca Marija Havran a hudbu Peter Mankovecký. Herecké príležitosti v novej inscenácii dostali: Jana Oľhová, Dano Heriban, Ján Kožuch a Lucia Jašková. Premiéra v Štúdiu Slovenského komorného divadla v Martine je naplánovaná na piatok 25. mája.
