jom, povereným generálnym riaditeľom Slovenskej národnej knižnice.
Dvanásť ročníkov Martinskej literárnej jari (MLJ) je už aj dôvod na bilanciu. Aká je?
- Ako osamelí bežci obľubujúci beh na dlhú trať aj my sa vytrvalo snažíme napĺňať to, čo sme si vytýčili na štarte - rozmanitými spôsobmi, v širších súvislostiach a atraktívne propagovať a prezentovať domácu i medzinárodnú literárnu scénu a jej najzaujímavejších protagonistov. Pokiaľ naša výprava nebude z nejakých príčin odvolaná (čo hrozí vždy, dnešok nevynímajúc), budeme pokračovať v behu. Cieľ ani bilancovanie nie sú podstatné, najdôležitejší je beh a slobodné dýchanie.
Martinskú literárnu jar netradične otvorí Noc v Múzeu. Prečo taký úvod?
- S kolegami zo Slovenského národného literárneho múzea (SNLM) sme sa dohodli, že do programovej skladby MLJ zaradíme i atraktívnu a navštevovanú Noc v múzeu (sobota 19. 5.). Ide o logický krok, pretože sa v jej rámci uskutoční aj zaujímavé literárne pásmo, venované tohtoročným výročiam popredných básnikov a spisovateľov štúrovskej generácie - Sama Chalupku, Janka Kráľa, Jána Francisciho, Jána Kalinčiaka a Andreja Sládkoviča. Program zostavený z ich romantickej poézie v interpretácii členov Kruhu 3P sľubuje pôsobivý umelecký zážitok.
Utorková programová ponuka má zaujímavé premostenie - od Antona Bernoláka až po súčasnú súčasnosť v literatúre, ktorou je dramatizované čítanie z románu Z. Kepplovej. Je to zámer, alebo súhra náhod?
- Jediné tohtoročné slovenské jubileum, ktoré UNESCO zaradilo do Kalendára výročí 2012, je 250. výročie narodenia jazykovedca, osvietenského spisovateľa a prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka. Slovenská národná knižnica pripravila pri tejto príležitosti výstavný projekt Anton Bernolák a bernolákovské hnutie. Vernisáž výstavy reflektujúcej významné obdobie našich národných dejín sa uskutoční v utorok popoludní v SNLM. Utorkový program tradične uzatvára dramatizované čítanie, a tak sa stalo, že príde k vami naznačenému premosteniu minulosti s horúcou súčasnosťou v slovenskej literatúre. V prípade MLJ však nejde o nijakú novinku, pretože sa systematicky snažíme pripomínať si dôstojným spôsobom odkaz ľudí, na ktorých dielo kontinuálne nadväzujú a tvorivo ho rozvíjajú dnešné generácie.
Mimochodom, dramatizované čítanie je fenomén Martinskej literárnej jari. Čo stálo na začiatku takéhoto – možno povedať, že vždy jedného z vrcholov každoročnej programovej ponuky festivalu?
- Hľadanie atraktívnych foriem propagácie kvalitnej súčasnej pôvodnej tvorby. Vo svete už dlhšie "letia" dramatizácie, respektíve scénické čítanie z románov. Osobne ma veľmi teší, že takáto forma oslovila aj turčiansku kultúrnu verejnosť. Pripomeniem len, že vlani v máji si diváci mohli pozrieť dramatizáciu románu Moniky Komaníkovej Piata loď. O niekoľko mesiacov získala autorka za toto svoje prozaické dielo najprestížnejšiu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera. Na spomínanú cenu je tento rok nominovaný aj román mladej spisovateľky Zuzky Kepplovej Buchty švabachom. Dramatizáciu spomínaného románu opätovne pripravila Slávka Daubnerová s Divadlom P.A.T. a diváci v Národnom dome sa veru majú na čo tešiť. V pozícii hudobného hosťa sa predstaví originálne zoskupenie Assonances of poetry, spájajúce hudbu a poéziu.
V ponuke MLJ sú aj podujatia - literárne či výtvarné, pre deti a mládež. Aká je odozva na krásne slovo a grafiku spojenú s knihou u generácie, ktorá ešte len ide vkročiť do sveta poézie a prózy?
- Už dlhšie počuť hlasy falošných prorokov, ktorí hovoria o zbytočnosti literatúry, považujúc ju za akýsi dobový anachronizmus. Podľa nich existujú oveľa modernejšie a efektívnejšie formy na dobýjanie, ako aj zlomenie detskej duše. Nech si novodobí proroci hovoria, čo chcú, kníh sa len tak ľahko nezbavíme. Veľmi ma teší a povzbudzuje skúsenosť, že mnoho mladých ľudí píše, číta, recituje. Preto je našou prvoradou povinnosťou vytvárať žiakom, študentom a ich obetavým pedagógom priestor a podmienky na publikovanie a inšpiratívnu konfrontáciu so svojimi rovesníkmi. Spoločne tak posilňujeme a rozširujeme Gutenbergovu galaxiu.
Boris Kršňák prichádza na ostatné ročníky MLJ s ponukou českej literatúry. Aká je v tomto roku?
- Náš dlhoročný spolupracovník a kamarát Boris Kršňák opätovne pripravil program pre skutočných fajnšmekrov. Do Martina príde (v pravom zmysle tohto slova) legenda českej neoficiálnej kultúrnej scény Mikoláš Chadima so svojou nezameniteľnou kapelou MCH Band. Reč sa bude krútiť okolo hudby, poézie, prekladov, premietne sa unikátny film o nedávno zosnulom Ivanovi Magorovi Jirousovi a The Plastic People of the Universe. V spomienkach sa viacerí prítomní určite vrátia aj do 80. rokov minulého storočia, keď Chadima ilegálne navštívil Martin. Azda nepreženiem, keď poviem, že v Bar Museu pôjde v stredu 23. mája o výnimočný večer.
Stretnutie na dobrej adrese, Básne v kresbách, Piatok s Piatkom - sú nielen zaujímavé tituly z ponuky MLJ, ale, zdá sa, že aj jej piliere? Nemýlim sa?
- Nie, nemýlite sa. V súlade s tradíciou ponúkame kultúrnej verejnosti programy, ktoré prirodzene a nevtieravo prepájajú literatúru s inými umeleckými žánrami. Piatok s Piatkom pravidelne predstavuje parádnu bodku za každou MLJ. Teraz bude mať tento program silný martinský náboj. Príde totiž Rasťo Piško, ktorý predstaví svoj najnovší román Bohémska kolonáda. Jeho dej sa odohráva na prelome 80. a 90. rokov, kde inde, v Martine. Náhle spoločenské zmeny nemilosrdne vtrhli do života tunajšej svojráznej umeleckej society a na márne kúsky rozmetali všetko, čo dovtedy platilo ako sväté... Diváci určite ocenia aj pozoruhodnú košickú folkovú kapelu Bobova diéta, ktorá kade chodí, tam vzbudzuje záujem a uznanie.
Ak sa nemýlim, k podobným pilierom patrili vždy aj programy prezentujúce presah slovenskej literatúry do zahraničia a spať. Okrem „českej“ ponuky iná v tomto ročníku chýba. Prečo?
- Sedem rokov sme spoločne s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí (USZZ) pripravovali program o aktuálnej slovenskej literatúre a kultúre vo svete. Po krajanských autoroch z Česka, Srbska, Rumunska, Maďarska, Chorvátska, západnej Európy a Kanady tento rok mal prísť rad na USA. Žiaľ, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, respektíve presunutia termínu schvaľovania grantov pre krajanské projekty USZZ na tohtoročnej MLJ neparticipuje. Dohodli sme sa však, že tvorcovia slovenského pôvodu žijúci v USA prídu do Martina o rok - a nebudú medzi nimi chýbať ani zvučné mená!
Aké je to v dnešnej dobe organizovať festival, ktorého obsah nie je orientovaný na masu poslucháčov a divákov? Je to ťažké? Náročné? Aký prívlastok by ste tomuto snaženiu dali?
- Je to oveľa ťažšie a náročnejšie, ako by si nezainteresovaný človek mohol myslieť. Keďže sa podieľam aj na veľkých festivaloch, môžem porovnávať. Z priestorových dôvod to však robiť nebudem. Zopakujem len, čo pri podobných príležitostiach zvyknem hovoriť. Všade naokolo počuť hlasy, že je hlboká kríza, na nič nie sú peniaze, „témou dňa“ sa stalo šetrenie za každú cenu, zodpovedné správanie. Pripadá mi to tak, že kvôli kríze by sme nemali robiť vôbec nič, len bedákať, alibisticky sa vyhovárať na iných a hľadať všakovaké trápne argumenty, len aby sa čo najpresvedčivejšie zdôvodnilo, že momentálne sa skutočne nedá robiť nič. Keby rovnako uvažovali a konali naši predchodcovia, Martin by nikdy nemal v slovenskej histórii takú pozíciu, akú má.
Vedia dnes Martinčania rozlíšiť, že na jar tu máme dva sviatky literatúry a jej tvorcov - Slovesnú a Martinskú literárnu jar?
- Takto som si otázku nikdy nekládol. Dobrej literatúry nikdy a nikde nie je dosť, a platí to pre každé ročné obdobie. Čím viac sviatkov kvalitného umenia a kultúry, tým lepšie. Snažme sa len, aby nám spoločné úsilie vydržalo čo najdlhšie.
