MARTIN. Vedenie martinského Gymnázia Viliama Paulinyho Tótha náhle zrušilo ohlásený termín prijímacích pohovorov. Nemôže už overovať projekt šesťročného štúdia, experiment zastavilo ministerstvo školstva.
Rodičia, absolventi, ale aj ďalší Martinčania sú nespokojní. Pripravujú petíciu, protesty a chystajú sa navštíviť ministra Dušana Čaploviča zo Smeru. Na Facebooku podporilo za niekoľko dní experiment takmer 700 ľudí, jeden z absolventov napísal list ministrovi školstva.
Darilo sa im
Riaditeľ martinského gymnázia Marián Štefko hovorí o šesťročnom gymnáziu ako o najúspešnejšom experimente poreformného školstva. Gymnázium V. P. Tótha s ním začalo v roku 1995.
„Teraz u mňa sedia dvaja absolventi. Hovoria, že šesť rokov nie je dlho ani krátko. Túto formu považoval za ideálnu už aj Komenský,“ hovoril včera riaditeľ.
- šesťročné gymnázium v Martine fungovalo od roku 1995,
- žiaci nastupovali po náročných prijímačkách od siedmeho ročníka,
- absolventi boli úspešní na prijímacích pohovoroch na vysoké školy,
- v roku 2008 experiment zastavil Ján Mikolaj,
- ministerstvo aj potom Martinu dovolilo otvárať nové ročníky,
- gymnaziálne formy štúdia môžu trvať len štyri, päť a osem rokov.
Výhody oproti osemročnému štúdiu vidí aj v dvojročnom rozdiele pri nástupe detí do gymnázia. „Desaťročné deti sa len nedávno naučili čítať a písať. My sme už mohli robiť tvrdé prijímacie skúšky zo šiestich predmetov, aby sme vedeli určiť, či na to dieťa má, alebo nie.“
Ministerstvo školstva na otázku o výhodách či nevýhodách štúdia nereagovalo. V tomto školskom roku je na troch šesťročných gymnáziách 17 štátnych a tri cirkevné triedy. V posledných troch rokoch otvorili len päť nových tried.
„Všetky experimentálne overovania boli ukončené a vzdelávanie v nich dobieha. Len gymnázium v Martine každoročne otváralo triedy prvých ročníkov,“ objasňuje ministerstvo.
Štátny pedagogický ústav vyhodnocoval experiment ako efektívny a potvrdil, že žiaci mali dobré výsledky. Pre SME to potvrdila pod podmienkou anonymity jedna z pracovníčok ústavu.
Už prví absolventi mali takmer 98-percentnú úspešnosť pri prijímaní na vysoké školy. Študenti boli úspešní aj na domácich a zahraničných olympiádach.
„Je naozaj nevyhnutné neschváliť takú formu štúdia?“ pýta sa v interpelácii ministra poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. Pripomenul, že gymnáziá majú lepšie výsledky ako odborné školy a aj nižšie náklady.
Čaplovič by mal tiež povedať, či rozhodol podľa objektívnej analýzy a či rozhodnutie považuje za dobrý signál školám, ktoré sa snažia o inovatívny prístup.
Prehodnotiť postup a hľadať priestor aj pre alternatívne prístupy vyzval Čaploviča a ministerstvo aj poslanec SaS Martin Poliačik.
Mikolaja prežili
V roku 2008 vtedajší minister školstva Ján Mikolaj z SNS presadil, že gymnaziálne formy štúdia môžu trvať len štyri, päť a osem rokov.
Napriek tomu ministerstvo až do tohto roka Martinčanom umožňovalo otvárať nové ročníky. Až tento rok zastavilo žiadosť, ktorú ako zriaďovateľ školy posielal Žilinský samosprávny kraj.
„Nie je koncepčným zámerom ministerstva rozširovať sieť gymnázií a ani meniť dĺžku vzdelávania v gymnáziách,“ tvrdí hovorca ministerstva Michal Kaliňák. „Za prioritné považujeme vzdelávanie žiakov v štvorročnom vzdelávacom programe.“
Rozhodnutie vedenia gymnázia vypísať prijímacie skúšky na školu, ktorej činnosť ukončil zákon už v roku 2008, označil za nevhodné voči rodičom aj žiakom.
„Ministerstvo neporušilo žiadny zákon, ale pozrite sa na sociálnu sieť. Keby škola nebola úspešná, nikdy by nevyvolala takúto reakciu,“ tvrdí riaditeľ Štefko. Od ministerstva žiadali, aby schválilo experiment prispôsobený novým podmienkam. Okrem iného chceli pri výučbe využívať bádateľské metódy.
„Teraz je to už pasé, ale pokúsime sa na budúci rok. Sme ochotní uvažovať aj nad tým, že by študenti nastupovali do gymnázia z ôsmeho ročníka,“ hovorí Štefko.
