ubátor. Pre Martin nosí v hlave ďalšie projekty.
Ako sa začala cesta Martinčanky na ministerstvo, do Paríža a Bruselu?
- Už v útlom detstve som sa začala zaujímať o vzdialené krajiny, chcela som cestovať a objavovať nepoznané. Postupne, s pribúdajúcim vekom som sa snažila moje túžby aspoň čiastočne naplniť a odišla som študovať na obchodnú fakultu VŠE do Bratislavy. Bola to vtedy jediná možnosť pre štúdium cestovného ruchu. Okrem praxe v Nemecku som už v roku 1972 prostredníctvom medzinárodnej organizácie AISEC absolvovala aj odbornú stáž v Bruseli. Moje prvé zamestnanie bolo na Správe zahraničného cestovného ruchu v Prahe, odkiaľ sme aj s manželom vycestovali do Paríža na obchodno-ekonomické oddelenie veľvyslanectva ČSFR. Vzhľadom k emigrácii blízkeho príbuzného sme sa z Paríža museli vrátiť do Prahy a odtiaľ do Bratislavy.
Po novembri sa to ale zmenilo, však?
- Áno, absolvovala konkurz na miesto riaditeľa odboru cestovného ruchu na ministerstve, následne som bola menovaná do funkcie námestníčky ministra a od roku 1991 som vykonávala funkciu ministerky obchodu a cestovného ruchu. Po zrušení rezortu som sa vrátila do diplomacie a zakladala som OBEO SR v Bruseli. Do Paríža som odišla opäť v roku 2005, po menovaní za veľvyslankyňu a stálu predstaviteľku Slovenskej republiky pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Hovoríte o tom tak ľahko, no určite to také ľahké nebolo.
- Určite. Od roku 1988 som bola rozvedená a matka dvoch detí, čo si vyžadovalo neustálu konfrontáciu s predsudkami o mieste a úlohe ženy-matky v spoločnosti.
Boli ste krátko ministerkou obchodu a cestovného ruchu. Čo ste stihli urobiť pre našu krajinu?
- Na vašu otázku by som odpovedala v množnom čísle, lebo to, čo sa na ministerstve dosiahlo, bol výsledok práce celého tímu mojich spolupracovníkov a nemám právo si z toho niečo privlastniť. Obdobie, keď som prebrala vedenie ministerstva, bolo veľmi zložité, hektické a plné porevolučného nadšenia. Verejnosť, podporovaná médiami chcela vidieť okamžité zmeny a my sme sa museli brániť neustálym tlakom na urýchlenú, nepripravenú privatizáciu, často aj veľkých hotelov a dovtedy dobre fungujúcich zariadení cestovného ruchu.
Mali ste iný názor na privatizáciu v segmente cestovného ruchu?
- Na ministerstve sme spolu s odborníkmi presadzovali pomalšiu cestu prechodu na súkromné vlastníctvo, prednostné dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry, dopravného prepojenia, vybudovanie informačnej siete, propagácie cestovného ruchu ako aj zabezpečenie následného financovania rozvoja cestovného ruchu. Vzhľadom na medzirezortný charakter cestovného ruchu sme pripravili návrh na zriadenie medzivládnej inštitúcie pre cestovný ruch, ktorá mala v prechodnom období zabezpečovať všetko, čo s rozvojom pre Slovensko tak dôležitého rezortu súvisí. Podarilo sa nám presadiť vo vláde aj schválenie Fondu cestovného ruchu, ktorý by zabezpečoval návratnosť finančných prostriedkov do rozvoja cestovného ruchu. Za relatívne krátke obdobie sme dosiahli veľa, žiaľ, celé naše úsilie bolo po voľbách v roku 1992 negované.
Prečo toto ministerstvo zaniklo?
- Otázku ste nepoložili na správnom mieste. Ja som bojovala za jeho zotrvanie a to minimálne na čas potrebný pre zabezpečenie štartovacej dráhy a vybudovanie materiálno-technickej základne pre jeho rozvoj. Navyše rozhodnutie o zrušení bolo prijaté v nevhodnom období, tesne pred vznikom samostatnej SR. Práve vtedy sa mal rezort prednostne postarať o urýchlené preberanie kompetencií z federálnych inštitúcií v Prahe a to tak v zahranično-obchodnej oblasti, ako aj v zahraničnom cestovnom ruchu. Obe tieto oblasti neboli totiž počas federácie pokrývané na Slovensku a všetky potrebné štruktúry a inštitúcie sa nachádzali v Prahe. Zrušením rezortu sme preto prišli o veľa, nehovoriac o ekonomických stratách.
Ale, stalo sa. Prečo?
- Na otázku „prečo“, som už čiastočne odpovedala. Slovo privatizácia sa stalo u nás pojmom, ktorý všetko vyrieši. Podľa slov vtedajších politických predstaviteľov: „Keď cestovný ruch sprivatizujeme, bude sa rozvíjať sám a bude prinášať len peniaze“. Akosi sa pozabudlo na skutočnosť, že tam, kde sa neinvestuje, nedá sa očakávať žiadny zisk. Základná ekonomická rovnica je jasná: návratnosť je priamo úmerná investícii, a to vo všetkých jej súvislostiach.
Ako sa pozeráte na cestovný ruch na Slovensku dnes, po viac ako dvadsiatich rokoch?
- S negatívnymi dôsledkami unáhleného rozhodnutia o zrušení rezortu ako aj zle nastavenou a urýchlenou privatizáciou v cestovnom ruchu sme sa nevysporiadali dodnes. Chýba nám tá prepotrebná infraštruktúra, bez ktorej nie je možné rozvíjať cestovný ruch, máme nedostatočnú a na dnešné požiadavky slabú dopravnú vybavenosť a dostupnosť k centrám cestovného ruchu, chýbajú komplexné strediská cestovného ruchu, celoplošná sieť a vybavenosť informačných stredísk, absentuje propagácia Slovenska ako turistickej destinácie v medzinárodnom meradle. Nedostatkov je veľa a k rozhodujúcim patrí aj jeho nedostatočné inštitucionálne pokrytie. Od zrušenia rezortu uplynulo dvadsať rokov a rozvoj cestovného ruchu slúži pre politickú reprezentáciu len ako predvolebná rétorika. A po voľbách sa naň žiaľ zabúda. Najprv sa zrušilo ministerstvo, po ňom aj sekcia cestovného ruchu na ministerstve hospodárstva SR, vytvorilo sa oddelenie cestovného ruchu na ministerstve kultúry, odtiaľ sa cestovný ruch presunul na ministerstvo dopravy... Ako vidno, rozvoj rezortu je len živelný. A to je obrovská škoda. Škoda nielen pre turistov, ale najmä pre naše národné hospodárstvo. Radi sa chválime naším prírodným bohatstvom, ktoré máme nepochybne veľké. Ale to je len potenciál a ten problémy nevyrieši.
Je Slovensko v tomto prístupe výnimkou?
- Vo všetkých vyspelých krajinách s rozvinutým cestovným ruchom kládli prvotný dôraz na jeho inštitucionálne pokrytie, materiálne a finančné zabezpečenie a až následne, keď to všetko fungovalo, pristúpili k rušeniu rezortov. U nás sme to urobili naopak a dôsledky sú viditeľné.
Ako vidíte cestovný ruch v Turci?
- Je podobný ako na celom Slovensku. Turiec a mesto Martin majú obrovský a nebojím sa povedať až mimoriadny potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Vo svete nájdeme len málo oblastí s takmer neporušenou panenskou prírodou, ktorá sa nachádza v dolinách okolo Martina. Na jednej strane sú tu tieto krásne údolia so vzácnymi porastami, obklopené vrchmi s vynikajúcimi podmienkami na budovanie lyžiarskych stredísk, prírodné pramene a liečivá voda a na strane druhej obrovské kultúrne bohatstvo. Táto vzácna kombinácia kultúrneho a prírodného bohatstva predstavuje potenciál, ktorým sa môže pochváliť len niekoľko turistických destinácií v Európe. To predurčuje Martin, aby sa stal jedinečným strediskom cestovného ruchu.
Predurčenie nestačí, čo Turcu či Martinu chýba?
- Absentuje druhá a pre rozvoj cestovného ruchu tak potrebná zložka – komplexný prístup, infraštruktúra, inštitucionálne zabezpečenie, nedostatočná podpora zo strany ústredných orgánov štátnej správy a v nemalej miere aj snaha pohnúť veci dopredu. Cestovný ruch a rozvoj kultúry patria aj do oblasti služieb a ich výsledok závisí od úrovne a kvality ich poskytovania. Služby sú aj poslaním, o ktoré je v prvom rade potrebné mať záujem a musí nám na ňom záležať. Uprednostňovanie vlastných záujmov musí ísť bokom. A kde je vôľa, prekážky sa prekonajú. Navyše rozvoj cestovného ruchu v Turci by znamenal aj podstatné zníženie nezamestnanosti v regióne.
Ako vyzerala vaša práca v Paríži, Bruseli? Čo ste urobili pre Slovensko?
- V Paríži aj v Bruseli som pracovala v diplomacii, čo znamená, že som zastupovala záujmy SR. Výsledky mojej práce a dosiahnuté úspechy treba preto považovať za úspech Slovenska. Charakter práce v každom z uvedených teritórií bol však odlišný. V Bruseli som zastupovala obchodné záujmy SR a sprostredkovávala kontakty medzi slovenskými inštitúciami na strane jednej a belgickými aj luxemburskými inštitúciami a spoločnosťami na strane druhej. V Paríži to bolo zastupovanie Slovenska v riadiacich orgánoch medzinárodnej ekonomickej organizácie - OECD. Postupne som bola veľvyslancami ostatných krajín navrhovaná aj do vedenia pridružených organizácií a výborov OECD a na záver pôsobenia som ako doyen zastupovala Radu a viedla zasadnutia veľvyslancov všetkých členských krajín. Slovensko bolo takýmto spôsobom veľmi zviditeľnené a navyše pri každej možnej príležitosti som uviedla, že pochádzam zo stredného Slovenska, z mesta Martin, obklopeného horami a krásnou prírodou.
Ako vnímajú krajiny, v ktorých ste pôsobili, Slovensko? - politickú scénu, cestovný ruch. Poznajú jej obyvatelia túto krajinu aj osobne?
- Pokiaľ majú obyvatelia možnosť stretnúť a rozprávať sa s ľuďmi zo Slovenska, ktorí im krajinu priblížia v tom pozitívnom zmysle, ich záujem o bližšie poznanie Slovenska rastie. Začínajú sledovať a vyhľadávať informácie o Slovensku a znásobuje sa aj ich záujem o návštevu krajiny. Čo sa týka politickej scény, o Slovensku sa veľa v zahraničí, s výnimkou našich susedov nedozviete. Podobne je to aj s informáciami o cestovnom ruchu. Bežní obyvatelia Francúzska a Belgicka si stále mýlia Slovensko so Slovinskom. No keď majú možnosť Slovensko navštíviť, sú pozitívne prekvapení. Ekonómovia majú zase vysokú mienku o pracovnej sile na Slovensku.
Čomu sa venujete teraz?
- Krátko po návrate z Paríža som odišla do dôchodku a v súčasnosti rozbieham čiastočne aktivity na súkromnej báze, v oblasti poradenstva a technickej asistencie pri príprave a financovaní projektov z európskych zdrojov a medzinárodných finančných inštitúcií. Pôsobím hlavne v Bruseli ale veľa času trávim aj v Martine, kde som si renovovala byt po rodičoch a je možné, že Martin sa postupne zmení z dočasného na moje trvalé pôsobisko. Popri profesionálnej dráhe som pracovala aj v mimovládnych organizáciách, založila som dve nadácie na Slovensku a v Paríži som aktívne pôsobila v Centre OECD pre spoluprácu s rozvojovými krajinami. Táto oblasť mi je tiež veľmi blízka a je preto možné, že práci v treťom sektore sa budem venovať aj naďalej.
Čo ste počas pôsobenia v diplomatických kruhoch urobili pre rodný Turiec?
- Myslím, že to, čo som urobila v diplomacii pre Slovensko, sa veľkou mierou viaže aj na rodný Turiec. Ako som už uviedla, nikdy som nezabudla, odkiaľ pochádzam a rodný kraj som propagovala a dá sa povedať, že aj nepriamo uprednostňovala pri všetkých možných príležitostiach. Ešte počas pôsobenia na ministerstve obchodu a cestovného ruchu som pomáhala pri budovaní infraštruktúry v okolitých lyžiarskych strediskách a to nielen pri príprave projektov, ale aj finančne z fondu cestovného ruchu. Prvý inkubátor pre začínajúcich podnikateľov na Slovensku sa vybudoval práve v Martine. Išlo o spoločný projekt Flámskeho regiónu v Belgicku a mesta Martin. Mestu som pomáhala aj pri hľadaní zahraničných investorov. Keď som videla, že niektorý z projektov by mohol byť pre Martin užitočný, snažila som sa záujem investorov upriamiť práve týmto geografickým smerom. V mojej kompetencii však nebolo projekty realizovať, mohla som len pomôcť.
Čo ešte preň chcete urobiť?
- Mám niečo pripravené, ale je predčasné o tom hovoriť. Martin mi je veľmi blízky a som bytostne spätá s mnohými miestami, kde som trávila svoje detstvo. Poznám históriu mesta a záleží mi na jeho rozvoji. Keď sa prechádzam po meste a okolí, môj pohľad na Martin je už odlišný od toho, ako som ho videla v časoch mladosti. Dnes môžem porovnávať a transformovať skúsenosti a poznatky iných na moje rodné mesto. Mám pripravený napríklad projekt atraktívneho vlastivedného parku s miniatúrami slovenských kultúrnych a historických budov. Cieľom projektu by bolo bližšie poznanie Slovenska, jeho kultúry, histórie ale aj geografie, výchova k úcte k hodnotám, ktoré nám zanechali predchádzajúce generácie. Projekt by bol súčasťou centrálnej turistickej zóny a komplexného strediska cestovného ruchu, ktorým by sa mesto Martin mohlo stať v budúcnosti. Martin je na túto úlohu predurčený a zaslúži si, aby sa mu venovala pozornosť.
