Mení sa niečo zásadné oproti predchádzajúcim ročníkom?
- Nie, práve naopak. Ak sme vlani pre nedostatok finančných prostriedkov museli program mierne redukovať, tento rok sa vraciame k osvedčenému modelu. Opäť sa teda na festival vracia pouličné divadlo, opäť sa do programu dostávajú koncerty. Jediné, čo zostalo z minulého roku je, že ani teraz nebudeme mať nočné predstavenia v šapitó. Teraz však, na rozdiel od vlaňajška, nie sú rozhodujúcim činiteľom financie. Vlani sa nám to bez šapitó osvedčilo, nočné predstavenia sa hrali v našich budovách, program bol teda koncentrovanejší na jedno miesto, nebolo treba nikam chodiť. A navyše, v Štúdiu SKD vieme vytvoriť aj lepšie technické podmienky, je tam dobrý zvukový a svetelný park a nie je tam zima.
Má festival tento rok nejakú nosnú dramaturgickú líniu?
- Nie, nemal ju ani doposiaľ, a ani ju nehľadáme. Skôr sme mali akési slogany, ale nie nosnú líniu. Toto je festival, ktorý mapuje jednu sezónu na Slovensku. Tá sa, samozrejme nevyvíja - a ani nemôže vyvíjať - v súlade s nejakou jednou dramaturgickou líniou. Teda - náš festival je taký, aká je sezóna. Snažíme sa na martinský festival vybrať to najlepšie, čo na Slovensku vznikne. Samozrejme, je to limitované aj našimi priestorovými podmienkami. Niektoré produkcie sa k nám jednoducho nezmestia.
Ako teda vyzerá tradičná programová štruktúra?
- Festival síce nemá jednotiacu dramaturgickú líniu, ale svoju vnútornú dramaturgiu, samozrejme, má. Nosným je hlavný program a ten má niekoľko kategórií. Vo vnútorných priestoroch divadla je spolu pätnásť inscenácií, z toho päť polnočných má povahu alternatívy, aj keď to je trochu nepresný názov. Päť projektov v exteriéri, na veľkom pódiu pred divadlom, je tanečného a pohybového charakteru. Máme program pre deti – dopoludňajšie rozprávky, po nich tvorivé dielne. Priestor dostanú už tradične študenti v sekcii Junior – súbory z umeleckých škôl – bratislavskej VŠMU a banskobystrickej AÚ. Popoludní život v meste zatraktívni pouličné divadlo. Chýbať nebude hosť – na záver festivalu. Opäť máme prichystané koncerty, vždy polhodinu pred popoludňajším pouličným divadlom a rovnako pred večerným exteriérovým predstavením.
Čo s programom pod holým nebom v prípade zlého počasia, dažďa?
- Ak bude pršať, večerné predstavenia z veľkého pódia presunieme do Strojára. Ak poprší aj cez deň, budeme trochu improvizovať, určite sa vynasnažíme nič nezrušiť. Pouličné divadlo sa tak môže odohrať aj v divadelnom foyeri, v niektorej z blízkych pasáži. Diváci sa včas dozvedia, kde čo presúvame.
Čo by ste označili za najväčší magnet, divácky najzaujímavejšie predstavenie?
- Zaujímavého bude toho viac, nedá sa to vypichnúť v jednej vete. Do hlavného programu sa nám podarilo získať také inscenácie a divadlá, ktoré na Slovensku niečo znamenajú. Silný bude napríklad otvárací deň, príde SND s hrou Pohania a Aréna s predstavením Kukura. Podarilo sa nám získať Letné shakespearovské slávnosti, festival, ktorý výlučne hrá iba pod holým nebom. Podarilo sa nám ich prehovoriť, že svojho Richarda III. so skvelým medzinárodným obsadením odohrajú vo vnútri, výnimočne iba u nás na festivale. Reprezentatívne sú aj exteriérové tanečné produkcie, aj mnohí ďalší.
Festival má aj pracovnú časť, čo je jej náplňou?
- Dotyky a spojenia vytvárajú priestor na reflexiu vybraných inscenácií. Každý deň o jedenástej dopoludnia bude v programe Kritická platforma, kde budú slovenskí divadelní kritici analyzovať a hodnotiť predstavenia z predchádzajúceho dňa. Kritickú platformu vedie teatrológ Vladimír Štefko. Výstup z nej vyje v časopise Kód. Súčasťou pracovnej časti festivalu bude aj konferencia AICT – asociácie súčasného divadla, plánujeme debaty o divadle.
Môže sa do týchto odborných diskusií zapojiť aj bežný divák?
- Kritická platforma je voľný a slobodný priestor na reflektovanie divadelnej tvorby. Okrem kritikov a tvorcov tam samozrejme môžu prísť aj diváci. Tí majú tiež priestor na otázky, prípadne vyjadrenie bezprostredných dojmov, vždy po predstaveniach. Tam majú šancu klásť otázky tvorcom.
A s čím do programu prispeje hostiteľský súbor?
- Dramaturgička detskej časti programu vybrala rozprávku Muflón Ancijáš. Do hlavného programu boli v hre dve inscenácie – Čím tichší tón, tým lepšie a Oidipus. No a vyhral Oidipus, ktorý sa dramaturgickej rade festivalu javil spektakulárnejším.
