MATIN. Ján Zoričák patrí k najvýznamnejším osobnostiam súčasného európskeho ateliérového skla. Vo svojej tvorbe uplatňuje inovačné technologické postupy a optické vlastnosti materiálu ovplyvňuje šošovkovitými výbrusmi, zvlnením či zošikmením stien elementárnych geometrických foriem, použitím farby, matovania a ďalších výtvarných postupov, ktoré umocňujú konečný výtvarný výraz plastiky.
Originálnym umeleckým stvárnením sa zaradil medzi priekopníkov a propagátorov nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Celoživotným leitmotívom jeho diela je vesmír - nekonečné univerzum a priestor netušených možností. Aj na martinskej výstave v Turčianskej galérii dominuje táto téma, čo evokuje už aj jej názov: Veľký tresk a tajomstvo života.
„Vesmír ako predmet záujmu sa v slovenskom výtvarnom diskurze výrazne objavuje v tvorbe konceptualistov už koncom 60. rokov ako sú Rudolf Sikora, Juraj Bartuzs, Stanislav Filko, Július Koller a iní, ktorí k tejto téme pristupujú s exaktnou interesovanosťou. Naproti týmto autorom Zoričák vesmír vníma primárne cez zmyslové výrazové kvality a mimozemský svet pre neho predstavuje slobodný priestor imaginácie objavovania krásna neznáma. Ako sa vyjadruje sám autor, v jeho diele ide o vyjadrenie „krásy snov“. V neskorších nasledujúcich rokoch sa Zoričákov výtvarný prejav uzatvára do intímnejších polôh a popri vesmíre sa predmetom jeho záujmu stáva žena, ktorú spája s otázkami zrodu a života,“ vysvetľuje kurátorka výstavy Lucia Miklošková.
Sklo patrí k najstarším ľuďmi vytvoreným materiálom. J. Zoričák vo svojom diele sofistikovane prepája sémantickú archetypálnosť matérie s ušľachtilými vlastnosťami výtvarnej hmoty. „Originálnymi technologickými postupmi, brúsením, leštením a farebnými intervenciami ovplyvňuje optické vlastnosti skla. Zoričákové výtvarné polohy sú rôznorodé. Autor prechádza od surreálno-abstraktných plastík organických vnútorných štruktúr cez minimalisticko-geometrické polohy až k ikonickému sochárskemu jazyku,“ dopĺňa L. Miklošková.
Na výstave, ktorá potrvá do 8. júla, sú popri dielach zastúpené aj fotografie dokumentujúce autorovu tvorbu a život.
FAKTY
Ján Zoričák (1944 v Ždiari) je jedným z najuznávanejších autorov súčasnej svetovej sklárskej tvorby. Ešte ako študent zvíťazil so svojím návrhom na sklenenú kolekciu pre svetovú výstavu Expo v Montreale v roku 1967 a dostal tam jednu z medzinárodných cien. Slovenský umelec pôsobiaci od roku 1970 vo Francúzsku si svojou tvorbou vyslúžil medzinárodné uznanie a zaradil sa medzi vedúce osobnosti hnutia tzv. prizmatickej plastiky, ktoré sa stalo vo svete pojmom. Patrí k priekopníkom sklárskej tvorby vo Francúzsku a podieľal sa na založení medzinárodného sklárskeho strediska v Aix-en-Provence. Zoričákov mimoriadny prínos pre oblasť umenia ocenila francúzska vláda v roku 1987 titulom Rytier rádu umenia a literatúry. Je tiež nositeľom mnohých ďalších prestížnych ocenení.
