Zo štyroch štartov na svetovom šampionáte ste na posledných troch pískal duel o bronz. Je cesta za takouto bilanciou ťažká?
- Každý z nás má svoj osud vo vlastných rukách a záleží len na jeho výkonoch, ako ďaleko sa dostane. Vždy sú presne nastavené kritériá a podľa nich sa rozhodcovia hodnotia, a potom nasadzujú do vyraďovacej časti. Všetci začíname od nuly. Teraz pískalo v úvode turnaja 16 hlavných a rovnaký počet čiarových rozhodcov. Každý z nich odkorčuľoval na ľade v základných skupinách 7 stretnutí. Po štvrťfinále pokračovalo ďalej najlepšie hodnotených 6 hlavných a 8 čiarových. Ostatní leteli domov.
Kedy ste sa dozvedeli, že zasiahnete do hry aj počas posledného dňa majstrovstiev sveta?
- Počas nášho semifinále proti Čechom som to vedel. Keďže chalani federálne derby vyhrali, mne automaticky zostala miestenka do súboja o bronz.
Nemali ste to hráčom za zlé?
- Určite nie. Povedal som si, že môj úspech by rezonoval dva, možno tri dni. Ich postup do finále sa bude spomínať ešte dlho a pre slovenský hokej i fanúšikov má oveľa vyššiu hodnotu.
V dueli o bronz medzi domácim Fínskom a Českom sa stále niečo dialo, bolo v ňom pomerene dosť šarvátok. Ako ste ho vnímali vy?
- Mne viac vyhovujú takéto stretnutia. Porovnal by som to s hokejovými brankármi, ktorých väčšina je tiež radšej, keď na nich ide spŕška striel a sú od úvodných minút v správnej prevádzkovej teplote. Pomohli my aj skúsenosti z predchádzajúcich rokov. Vedel som, čo ma čaká a s kolegami sme sa na zápas dobre pripravili. Zo spomínaných troch súbojov o bronz som si tento posledný najviac užil.
V prvej časti šampionátu ste rozhodovali zápasy v Štokholme. Sledovali ste výkony slovenského tímu, ktorý hral v Helsinkách?
- Veľmi pozorne. Viacerých chalanov poznám osobne a spolu s Vladom Baluškom sme ich cestu šampionátom intenzívne prežívali a na izbe debatovali o tom, kam to až naši môžu dotiahnuť. Po príchode do Helsínk som sa stretol s generálnym manažérom reprezentácie Ottom Sýkorom. Ten mi potvrdil, že tím je správne naladený na to, aby dosiahol veľký úspech.
Náš semifinálový aj finálový duel ste už videli z hľadiska Hartwall arény naživo...
- Slovenskí diváci, ktorých bolo vo Fínsku naozaj dosť, vytvorili výbornú kulisu. Fantastické bolo, keď začali skandovať „My sme tu doma“ a pridali sa k nim i domáci fanúšikovia. V hale vládla skoro taká atmosféra ako minulý rok v Bratislave.
Tiež sa počas šampionátu viedli debaty o cenách vstupeniek, pretože na viacero zápasov si diváci cestu nenašli. Boli lístky aj pre Škandinávcov pridrahé?
- Napríklad vstupenka na zápas Švédsko – Taliansko stála 150 € a samotní Švédi tvrdili, že si tento súboj radšej pozrú doma v obývačke. Ani ich štvrťfinále proti Čechom nebolo vypredané. Organizátori počas neho sťahovali ľudí spod strechy dolu k ľadu, aby si išli sadnúť na miesta za bránu.
Oproti posledným rokom sa zmenil i trend rozhodovania. Menej sa vylučovalo, hra bola plynulejšia, je to správny postreh?
- Hráči sa prispôsobili prísnejšiemu trendu z minulých rokov. Preto sme dostali pokyny nezasahovať príliš do hry a zbytočne ju nekúskovať. Na druhej strane veľmi prísne sa mali trestať fauly na hlavu a zákroky zozadu. Turnaj ukázal, že takýto prístup je správny.
Aké sú najbližšie rozhodcovské plány Miroslava Valacha?
- Mojím tajným snom je raz pískať hokej profesionálne. Stopercentne sa venovať len tejto činnosti a nemať pred a počas zápasu hlavu zaťaženú ešte aj pracovnými povinnosťami. Ak by sa pre rozhodcov podarilo takéto podmienky vytvoriť aj na Slovensku, prospelo by to i úrovni nášho hokeja.
V tomto smere sa asi najreálnejšie ukazuje šanca rozhodovať KHL. Keby prišla ponuka z druhej najprestížnejšej ligy sveta, zvažovali by ste ju?
- Asi áno. Vlado Baluška tam v tejto sezóne odpískal približne 45 zápasov. Je to pre neho veľká pocta, ale celá vec má tiež druhú stranu. Poznal len letisko, hotel a štadión. Bežný kontakt s priateľmi a rodinou mal veľmi obmedzený. Sám priznal, že v takomto kolotoči sa nedá vydržať dlho.
