BENICE. Ôsmak Miro ostal cez prestávku po druhej vyučovacej hodine v triede sám. Túto chvíľu využil, otvoril okno a skočil. Prichádzajúci spolužiaci videli už len jeho chrbát.
Po páde prešiel pár metrov
Miro mal však šťastie. Pád z prvého poschodia utlmil robustný ker. Chlapec sa postavil na nohy a smeroval k vchodu školy. Prešiel niekoľko krokov a padol na zem. Vtedy už ale k nemu utekali riaditeľ, žiaci i učitelia.
„Deti, ktoré ho videli, prišli ihneď za mnou. Dali sme ho do stabilizovanej polohy, bol pri vedomí, komunikoval so mnou. Vyzeralo to tak, že nemá žiadne zlomeniny. Záchranka ho odviezla do nemocnice,“ povedal riaditeľ Jozef Záborský, ktorý je rád, že tento pád neskončil horšie.
Nikomu sa nezdôveroval
Do školy po tomto incidente prišla jeho staršia sestra, podľa ktorej sa mal Miro deň predtým rozísť s priateľkou. Preto sa začala šíriť správa, že chlapec si chcel siahnuť na život. „Príčinu jeho konania zatiaľ nepoznáme. Vieme len, že neutrpel žiadne vážne zranenia. Určite však chceme s rodičmi správanie ich syna riešiť,“ dodal riaditeľ.
Mirov čin si nevedia vysvetliť ani spolužiaci a učitelia. Na jeho správaní si nič zvláštne v ten deň nevšimli. Miro tento rok opakoval ôsmy ročník. Školu i svoje okolie vraj ignoruje. Cez prestávky počúva cez slúchadlá hudbu, veľa kamarátov v triede nemá. Pri lotrovinách však nikdy nechýba.
Kolektív ho môže zraňovať
Psychológ Dušan Grúň z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Žiline tvrdí, že niektorí tínedžeri sa v tomto veku cítia nepochopení, myslia si, že nikomu na nich nezáleží. Preto potrebujú na seba upozorňovať aj za cenu nie úplne štandardného správania.
V prípade, ak si chcel chlapec siahnuť na život, po návrate do školy to nebude mať ľahké. „Podľa toho, ako je v kolektíve obľúbený, kolektív mu môže jeho správanie teraz vrátiť. Niektorí spolužiaci ho môžu slovne zraňovať. U časti tejto vekovej kategórie sa to dá očakávať,“ povedal. Iní sa môžu voči nemu pod vplyvom minulého konania správať súcitne, empaticky, ochraňujúco. V takejto situácii je ideálne osobe, ktorá si chcela siahnuť na život, toto konanie nepripomínať, neotvárať túto tému. Treba akceptovať jeho možné mlčanie, či nechuť to rozoberať.
„Ak by bol ochotný komunikovať, tak na pôde školy by s ním mohol hovoriť učiteľ, ktorému dôveruje. Ja by som odporúčal vyhľadať psychologickú pomoc, napríklad centrum pedagogického poradenstva alebo psychológa v klinickej oblasti,“ dodal Dušan Grúň.
