MARTIN, DRAŽKOVCE, BLATNICA. Sucho a teplo je z pohľadu poľnohospodárov naozaj extrémne. Veď tento rok vôbec po prvý raz prvého mája namerali tridsaťstupňové teploty. Tak horúco nebolo na začiatku mája od polovice 19. storočia. Na mnohých miestach spadlo počas jari len niekoľko milimetrov vodných zrážok, čo je hlboko pod normálom. Extrémne suchá bola už jeseň a ani zima nevylepšila vlahové pomery. Naopak, holomrazy poškodili niektoré porasty ozimín.
Voda nad zlato
Vlna tropických horúčav z prelomu apríla a mája si vyberá svoju daň.
„Dnes sa zdá pravdepodobné, že naša úroda bude nižšia o 20 možno i 30 percent. Zimnú repku sme museli vyorať a jarná tiež trpí suchom. Pšenica rastie slabo a takisto krmoviny. Napríklad kukurica výrazne zaostáva vo vývoji. Máme za sebou už prvé kosby viacročných krmovín, pri ktorých sú výnosy tiež nižšie o 30 percent. Ak rýchlo nezaprší, bude veľmi zle,“ hovorí Radka Piteľová, agronómka Poľnohospodárskeho družstva v Dražkovciach.
Rovnaké problémy má v neďalekej Blatnici aj jej kolega Milan Hyčko. Pripomína, že aj to málo vlahy, ktoré poľnohospodárom príroda dopriala, vyfúkal silný vietor.
„Jarné jačmene začínajú ísť do klasu, no sú veľmi nízke. Ak to takto pôjde ďalej, bude i nedostatok slamy. Od najhoršieho by nás zachránilo 20 možno 30 milimetrov zrážok. Najmä v ľahších pôdach je nedostatok vlahy veľmi citeľný.“
Úroda bude určite slabšia
Sucho pretrvávajúce od minuloročnej jesene sa nevyhlo ani nášmu regiónu. Našli sa síce aj dni, keď pršalo, ale boli to veľmi nízke úhrny.
„Väčšinou len 3 až 5 mm. Napriek zvýšenej starostlivosti o plodiny zo strany turčianskych poľnohospodárov, musí čím skôr zapršať. Ak nepríde dážď, predpokladáme pokles úrody o 25 až 30 percent,“ zrekapitulovala situáciu v celom regióne Eva Lettrichová, riaditeľka Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Martine a pokračovala. „V týchto dňoch končí prvý zber viacročných krmovín, kde zaznamenávame straty v priemere 25 percent. Ak bude suché počasie pokračovať, stratové budú aj druhé kosby,“ upozornila.
Z úrody ukrojili i chladné mesiace. Najhoršie v našom regióne prezimovala repka olejná.
„Až 21 percent jej výmery muselo byť vyoraných - či už v dôsledku sucha alebo silných mrazov,“ dodala riaditeľka.
Viacerí odborníci stále považujú súčasné odhady úrody len za hru čísel, ktorá v praxi nemusí presne vyjsť. Súhlasia však s tým, že s jej poklesom treba počítať.
Hore môžu ísť i ceny potravín
Ceny obilnín na našom trhu sa odvíjajú od európskych a svetových cien. Keďže o nižších úrodách a problémoch s počasím nehovorí len Rusko a USA, ale napríklad aj Čína, Argentína, Ukrajina, Kazachstan a niektorí ďalší významní producenti, môže to vyústiť do zdraženia zrnín a následne potravín. Obilniny totiž nie sú len základnou surovinou na výrobu niektorých potravín, no predstavujú dôležitú zložku krmív pre hospodárske zvieratá, takže ovplyvňujú ceny mäsa, mlieka a vajec.
„Odstup, s akým môže zvýšenie pocítiť spotrebiteľ, závisí od dĺžky kontraktov, ktoré má uzavreté obchod s dodávateľmi. Spravidla býva aj niekoľkomesačný. Niekedy však samotný obchod využíva médiami šírené informácie o zdražovaní produktov a zvyšuje ich ceny skôr, než ich začne dostávať drahšie od svojich dodávateľov," povedal pre agentúru TASR Stanislav Nemec, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory.
Čo máme zasiate v Turci
Pšenicu - 4 245 hektárov
Jačmeň - 1 363 hektárov
Raž, tritikale (obilnina vytvorená krížením pšenice a raže) - 1 092 hektárov
Repka ozimná – 1 149 hektárov
Repka jarná – 681 hektárov
