ku a Fornigovo.
MARTIN. Z materiálu totiž vyčítali, že aglomerácia týchto lokalít má perspektívne slúžiť pre výstavbu sociálnych bytov pre ekonomicky slabšie obyvateľstvo a pre neprispôsobivých občanov. Úhrnom v nich malo (spolu s Priekopou a Tehelnou ulicou na Severe) perspektívne pribudnúť okolo 450 bytov. A keďže majú dostatok negatívnych skúseností so správaním sa neprispôsobivých z neďalekých Bambusiek, ktorých nájazdy na ich domy a záhradky vždy končia krádežami či škodami, začali spisovať petíciu.
„Rozhodli sme sa radnici dať jasne najavo, že si neželáme, aby sa takéto byty stavali v lokalitách Odtoky, Na Bystričku, vedľa ZO Hrby a Fornigove tak, ako to poslanci prijali v uznesení 18/12 z 21. marca tohto roku,“ povedal člen petičného výboru Dominik Filipp z Fornigova a dôvodil ďalej, že v tejto časti Martina by tak vzniklo geto, ktoré by ešte viac znížilo kvalitu bývania ľuďom, ktorí si tam postavili domy, starajú sa o záhrady, platia riadne dane a aj tak sú neustále atakovaní kriminálnym správaním sa obyvateľov neďalekých Bambusiek a predtým aj Odtokov.
„Nemáme nič proti ľuďom, ktorí sú v sociálnej núdzi, lebo tí sa snažia so svojím životom čosi robiť. Tí nie sú hrozbou, nakoniec mnohokrát sa do zlej ekonomickej situácie dostali nie vlastnou vinou. Osamelá matka s deťmi nebude z bytu trhať radiátor a odnášať ho do zberných surovín. Sme proti koncentrácii takých ľudí, ktorí ničia majetok spoločnosti, majetok druhých ľudí, nepracujú, priživujú sa, kradnú, a ktorých beztrestnosť uráža slušných,“ odôvodňoval vznik petície D. Filipp.
V minulom týždni bolo pod petíciou približne 1 400 podpisov. K protestujúcim Martinčanom sa pridali aj obyvatelia blízkej Bystričky, ktorým sa tiež nepáči možné susedstvo s ľuďmi, ktorí svojím životným štýlom a parazitovaním na spoločnosti, ohrozujú pokojný život iných.
„Je to tak,“ komentuje starostka Bystričky Zdenka Maršalová. „Mesto Martin tvrdí, že ide o fámy, ale ja tomu neverím. Ak platí to, čo schválili martinskí poslanci v uznesení č. 18/12 z marca tohto roku, tak tam sa jasne uvádza, že schvaľovali systém riešenia problémových lokalít v Martine s uvedením tých, ktoré sú v našom susedstve. Je to aj na webovej stránke mesta. Takže platí, buď si dobre neprečítali celú koncepciu a dvihli za ňu ruky, alebo si Matra nedala dosť práce so spracovaním koncepcie a prekopírovala do nej staré údaje. Ak je to tak, treba to priznať, opraviť a nediviť sa ľuďom, že protestujú proti niečomu, čo je čierne na bielom,“ argumentuje starostka.
Možná lokalita s nahustením neprispôsobivých ľudí hraničí s katastrom Bystričky. Aj tam majú s neprispôsobivými svoje skúsenosti. „Nedávno sme napríklad robili zber elektrošrotu, nanosili sme ho do veľkokapacitného kontajnera a tam si pre neho ako na hotové prišli ľudia s káričkami. Veď viete, ktorí... A ešte mali tú drzosť útočiť na mňa, keď som ich požiadala, aby nekradli. Odišli, až keď som pohrozila políciou. Oni veľmi dobre vedia, že keď sú prichytení, môže to byť trestný čin, tak odišli. Ale po dedine sa túlajú podchvíľou,“ spomína si starostka a dodáva, že 7. júna sa budú hrozbou susedstva s možnou koncentráciou neprispôsobivých zaoberať aj na obecnom zastupiteľstve. Budeme žiadať, aby uznesenie č. 18/12 v časti, v ktorej schválili systém riešenia problémových lokalít bývania v Martine, zrušili.
S týmito argumentami prišli ľudia z Bystričky a spomínaných martinských lokalít aj na rokovanie mestského zastupiteľstva v pondelok minulého týždňa, kde predostreli svoj protest. Riaditeľ neziskovej organizácie Matra Ján Gallo, ktorý sporný materiál o riešení problémových lokalít bývania v meste Martin predkladal, ich ubezpečil, že mesto a ani Matra neplánujú stavať byty pre ekonomicky slabších a neprispôsobivých v lokalitách, ktoré obsahuje petícia. Podobné ubezpečenie protestujúcim dal aj primátor mesta Andrej Hrnčiar, ktorý opakovane zdôraznil, že mesto stojí na strane slušných ľudí.
„Vedenie mesta a poslanci jasne potvrdili postoj, že ide len o jeden z teoretických zámerov koncepcie sociálneho bývania ešte z roku 2004 a mesto v súčasnosti v týchto lokalitách podobnú výstavbu neplánuje,“ uvádza sa v stanovisku mesta, ktoré dostali po rokovaní mestského zastupiteľstva médiá, a ktoré si vypočuli aj ľudia v rokovacej sále.
Napriek tomu sa emócie v nej stupňovali, pretože spomínaný materiál naozaj obsahuje vetu: „Tak ako to vyplýva z programu rozvoja bývania mesta Martin z roku 2012, bolo určených 6 lokalít pre výstavbu sociálnych bytov pre ekonomicky slabšie obyvateľstvo a pre neprispôsobivých občanov.“ A vzápätí autori správy uvádzajú, že ide o šesť lokalít – štyri z nich sú v záujmovom území ľudí, ktorí podpísali petíciu. Preto ich obyvatelia Odtokov, Fornigova, Bystričky či ZO Hrby považujú za aktuálne a na rokovaní poslancov žiadali, aby tieto lokality mesto vylúčilo zo svojich stavebných zámerov.
To sa nakoniec stalo. Hlasovaním poslanci podporili túto žiadosť a uložili neziskovej organizácii Matra aktualizovať osem rokov starý materiál a prepracovať koncepciu rozvoja bývania s vylúčením lokalít Odtoky, Tehelná, Hrby a Fornigovo na výstavbu sociálnych bytov. Riaditeľ Matry ju má predložiť na júnové rokovanie mestského zastupiteľstva.
V tomto týždni sa má petičná aktivita uzavrieť a petičný výbor chce hárky v najbližších dňoch odovzdať na MsÚ v Martine. Ľudia z dotknutých lokalít sú rozhodnutí svoj protest doviesť do konca a pripravujú sa opäť na júnové rokovanie poslancov prísť. Mestu zároveň adresovali aj svoju nespokojnosť s tým, ako spoločnosť (ne)rieši problém s neprispôsobivými ľuďmi. „Namiesto tvrdých postihov za škody, ktoré spôsobujú, platí za nich odobratú vodu, odváža odpadky, opravuje im byty a my to všetko hradíme z našich daní. Namiesto nápravy nám potom títo ľudia beztrestne vykrádajú domy, záhrady a smejú sa nám do očí,“ rozhorčil sa D. Filipp a doplnil, že mesto by malo vyčísliť, koľko nás ročne stoja dotácie do bývania pre neprispôsobivých a do služieb spojených s ich bývaním a či to nie sú zbytočne vynaložené peniaze.
VIERA LEGERSKÁ
