O zatiaľ najväčšiu tohtoročnú šou v Martine sa postarala skupina Team, ktorá tak zakončila nielen svoje veľkolepé turné, ale aj spoločnú kariéru. Posledný šestnásty koncert rozlúčkového turné sa konal v sobotu 9. júna v priestoroch zimného štadióna.
MARTIN. Davy ľudí zaplnili zimný štadión do posledného miesta. Nielen Martinčania, ale aj ľudia z rôznych kútov Slovenska sa prišli rozlúčiť s kapelou, ktorá im svojimi piesňami spríjemňovala život od začiatku osemdesiatych rokov.
Veľké pódium a veľkoplošná obrazovka
Prípravy na turné trvali pol roka a ako povedal líder skupiny Pavol Habera: „Je to naše najväčšie turné, čo sa týka celej výpravy svetiel, efektov, zvuku a veľkosti pódia - tak, aby to spĺňalo najprísnejšie európske kritériá." Sľuby sa tentokrát nielen sľubovali, ale aj plnili. Pódium s rozmermi 24 x 12 metrov poskytlo veľa priestoru a veľkoplošná obrazovka s rozlohou až sto metrov štvorcových skvelú svetelnú kulisu. Niekoľko laserov a množstvo svetiel od známej slovenskej firmy ako aj najvýkonnejšia audio aparatúra z Ostravy ponúkli fanúšikom nezabudnuteľný zážitok.
Predkapelou bola martinská skupina Horská chata
Skupina odštartovala svoje česko - slovenské turné štvrtého mája v Prievidzi. Ako predkapela ich na koncertnej šnúre sprevádzala martinská rocková kapela Horská chata. Začínajúce mladé talenty z tejto príležitosti vyťažili maximum a publikum dostali už po pár minútach do varu. „Posledný koncert a práve tu," nadšene pred vypredaným štadiónom povedal spevák skupiny Martin Vantúch.
Fanúšikovia si príchod hlavnej kapely večera vytlieskali
Predkapela naladila nedočkavé publikum na rockovú vlnu, v ktorej úspešne pokračovala skupina Team. Ľudia tlieskali, až kým hudobníci neprišli na pódium. „Doma je doma. Keďže je tento koncert z celého turné posledný, bude ten najlepší,“ povedal na úvod Paľo Habera. Už začiatok rockovej nádielky predstavil skupinu v tom najlepšom svetle. Kvalitná svetelná šou predvedená bezprostredne po nástupe Teamu dodala celému koncertu ten správny šmrnc.
S Teamom spievala celá hala
Kapela začala svoje vystúpenie dobre známou piesňou Mám na teba chuť, ktorá hneď na začiatok všetkých roztancovala. Ľudia si všetky piesne spievali a svoje sympatie prejavovali búrlivým potleskom. Na koncerte zazneli najznámejšie a najobľúbenejšie hity skupiny, ľudia dvíhali ruky, spievali, tancovali a skákali. Najväčšie šialenstvo vyvolala skladba Nároční. „Táto pieseň je najlepšia na každom koncerte z celého turné,“ povedal na margo nadšenia fanúšikov líder kapely Paľo Habera. Keďže pieseň vznikla v osemdesiatych rokoch, uviedol ju opisom svojej vtedajšej typickej módy a tiež žartoval, ako sa odvtedy členovia kapely zmenili.
Prišli najmä rovesníci skupiny
V hale ste mohli vidieť predovšetkým stredné ročníky. Na koncert prišla aj rovesníčka členov kapely Gitka Letrichová z Martina: „Oni sú moja srdcovka, už som bola na mnohých koncertoch a osobne poznám aj gitaristu Ivana Váleka," prezradila s dávkou nadšenia. Jej dcéra Ivana Letrichová bola na koncerte Teamu prvýkrát. Poznala predovšetkým piesne Držím ti miesto a Je to vo hviezdach.
Rozlúčkové vystúpenie si nenechala ujsť ani fanúšička Jana Krieštiková (38), ktorá na martinský koncert prišla z Čadce. „Skupina TEAM sa mi odjakživa páčila. Zúčastnila som sa viacerých jej koncertov a nikdy ma nesklamala. Ďakujem Palimu Haberovi za celú jeho prácu a som šťastná, že som mohla byť na jeho poslednom koncerte,“ povedala.
Jediná kniha o kapele
Rozlúčkové turné nebolo adresované len priaznivcom a fanúšikom Teamu, ale aj všetkým tým, ktorí sa podieľali na fungovaní kapely. Spisovateľ a textár Daniel Hevier napísal pri príležitostí posledného turné prvú knihu o kapele Team. „Ja som si ju prečítal a všetko, čo v nej napísal, je svätá pravda," pochválil jeho prácu Habera. Zároveň poďakoval aj ostatným textárom, ktorí s kapelou spolupracovali. Za všetkých spomenieme aspoň Petra Lúčneho a Mira Jurigu.
Po tridsiatich rokoch pôsobenia na hudobnej scéne sa skupina Team rozlúčila so svojimi fanúšikmi na Slovensku i v susedných Čechách. Atmosféra všetkých koncertov veľkolepého turné, a najmä posledného martinského, však hudobníkom zaručila istotu, že ich piesne sa budú hrať i spievať aj naďalej.
