cirkví.
MARTIN. V rokoch 1914 – 1916 pôsobil ako evanjelický kaplán a katechéta vo Vrútkach, kde sa zásadne zaslúžil o obnovenie vrútockého evanjelického zboru. Ako presvedčený obranca slovenského národa, jazyka a kultúry nesmel v roku 1916 kandidovať vo Vrútkach za farára. V rokoch 1916 – 1921 pôsobil ako administrátor a po roku 1918 ako farár v Sučanoch. V roku 1921 sa mu dostalo cti viesť a budovať žilinský evanjelický zbor, ktorý mnohostranne rozvíjal. V roku 1926 ho obnovená Matica slovenská v Martine pozvala ako výnimočného vzdelanca, polyhistora a organizátora kultúrneho života za svojho prvého bibliotekára po roku 1918.
Režim neohrozeného kňaza odmietol
Poslaniu duchovného zostal verný a v Žiline pôsobil ako farár až do roku 1947. Ako váženému a obľúbenému predstaviteľovi evanjelikov sa mu dostalo všeobecnej dôvery a stal sa biskupom krátko pred nástupom komunistického politického režimu. Ale nový autoritatívny režim ho ako neohrozeného kňaza, vyznávača Kristovho učenia pravdy a náboženskej slobody odmietol, úrad biskupa musel opustiť a bol i za komunizmu väznený rovnako ako za Slovenského štátu, keď sa za ním trikrát zavreli brány väzení v Trenčíne, v Ilave, v Bratislave. Dôvodom boli jeho kritické postoje voči vtedajšej autoritatívnej politike, ostro formulovaný spis proti Hlinkovým gardám a ich vyčíňaniu, proti porušovaniu ľudských práv – najmä voči židovskej komunite. Napriek odvážnej kritike politiky Slovenského štátu sa jednoznačne postavil proti trestu smrti prezidenta Jozefa Tisa a niekoľkokrát žiadal o udelenie milosti od prezidenta Eduarda Beneša.
Martin videl ako metropolu Slovenska
Dobre známym sa stal jeho postoj voči Martinu. Bol výnimočný – usiloval sa, aby sa Martin stal slovenskou metropolou: priestor medzi Martinom, Vrútkami a Sučanmi považoval za srdce Slovenska. Túžil, aby sa tak mohlo stať: napísal celý rad spisov, proklamácií, výziev, usporiadal množstvo prednášok. Pre svoj projekt získal množstvo prívržencov vtedajších slovenských kultúrnych elít. Ale politici ho odmietli napriek tomu, že pre svoj sen zhromaždil množstvo dôvodov a na jeho uskutočnenie vynaložil nemálo síl.
Miloval literatúru, bol znalcom hudby
Ako kňaz sa venoval celým srdcom svojím kresťanským povinnostiam, ale našiel si čas pre celý rad aktivít v mnohých odboroch. Miloval literatúru (Hviezdoslav), prekladal (najmä z anglickej literatúry), bol znalcom a propagátorom hudby (Wagner), vyznal sa v dramatickom umení, rád režíroval ochotnícke či mládežnícke divadelné predstavenia. Účinkoval vo verejnom živote, bol blízkym priateľom Scota Viatora, ktorý sa zaslúžil o zrod Česko-Slovenska, bol poslancom medzivojnového československého národného zhromaždenia, do dejín slovenskej publicistiky sa zapísal výnimočnými staťami mimoriadneho rozsahu.
Rečnil na pohrebe Jozefa Škultétyho
Pôsobil vo Výbore Matice slovenskej, bol váženým rečníkom pri výnimočných národných príležitostiach, napríklad pri stom výročí čachtickej sednice Tatrína, pri slávnostiach moysesovského jubilea, predniesol pohrebnú reč pri úmrtí správcu Jozefa Škultétyho. Mesto Martin Fedora Ruppeldta s vďakou poctilo už v roku 1927 čestným občianstvo mesta a v roku 2011 mu občianstvo vďačne obnovilo a potvrdilo. V roku 2009 Fedorovi Ruppeldtovi udelili s úctou čestné občianstvo aj mestá Žilina a Vrútky.
V knihe sú prispevky z konferencie
O živote a diele váženého biskupa a verejného činiteľa veľmi dobre vypovedá mohutná pozostalosť Fedora Ruppeldta uložená v Slovenskej národnej knižnici v Martine. A najnovšie i rozsiahla kniha – zborník Fedor Ruppedt. Život a dielo, ktorú z príspevkov, ktoré odzneli v Žiline na medzinárodnej ruppeldtovskej konferencii v roku 2008 zostavil Miloš Kovačka. Knihu v roku 2011 vydal Evanjelický a. v. zbor v Žiline v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Dielo obsahuje tridsať vedeckých a spomienkových statí, textovú a obrazovú prílohu v rozsahu 344 strán. Je to pozoruhodný dokument, ktorý právom vzbudil ohlas nielen na žilinskej prezentácii (15. apríla 2012, na Fedora), kde bola kniha prvýkrát verejnosti predstavená, ale i u žilinských čitateľov, ktorí ju v ankete žilinskej Krajskej knižnice označili za Knihu Horného Považia 2011.
Ale z milosti Božej som, čo som
Kniha o Fedorovi Ruppeldtovi má aj pozoruhodné turčianske kapitoly – nielen mnohé martinské, ale i vrútockú a sučiansku. Aj z tohto dôvodu sa prezentácia knihy 17. júna 2012 uskutočnila i v Biblickej škole Martine ako duchovná slávnosť s biblickým mottom Ale z milosti Božej som, čo som. Na prezentácii sa spievali sa Ruppeldtove piesne, Ruppeldtovu poéziu a modlitby recitoval Ján Kričko, vystúpil martinský evanjelický spevokol, ukážku z Vivaldiho diela predstavili Mojmír Ďurík a Oľga Vongrejová. Mocné a silné slová, ktoré zazneli, boli pôsobivou ukážkou charakteru osobnosti Fedora Ruppeldta.
Turčania by mali o F. Rppeldtovi vedieť viac
S duchovným slovom na slávnosti poslúžili farári Milan Kubík z Martina a Marián Kaňuch zo Žiliny, slávnosť pozdravil Miloslav Blaho, emeritný ev. a. v. senior zo Žiliny, knihu predstavil Miloš Kovačka, odkaz a pamiatku Fedora Ruppeldta v Turci na prezentácii vysoko ocenili viceprimátor Martina, Alexander Lilge, primátor Vrútok Miroslav Mazur a starosta Sučian Jozef Petráš. Dielo o Fedorovi Ruppeldtovi, ktoré vydal a sprístupňuje vydavateľ Cirkevný zbor ECAV v Žiline, sa postupne bude dostane i do rúk Turčanov a zapíše sa v dobrom do historického vedomia nášho regiónu a osobitne do vedomia Martina, Vrútok a Sučian.
