MARTIN. Tóny nového organu nemajú znieť len pri svätých omšiach, ale chrámu i mestu môžu dodať nový kultúrny rozmer. „V každom kultúrnom európskom meste bývajú organové koncerty či festivaly. V Martine doteraz takéto podujatia absentovali. Exkluzívny hudobný nástroj sa môže stať dôležitým reprezentantom hudobnej kultúry v meste,“ povedal pre MY Turčianske noviny farár martinskej farnosti Róbert Krajčík.
Organ dodala rakúska firma
Bolo to v deň, keď ľudia z rakúskej firmy, ktorú na Farskom úrade v Martine v apríli roku 2010 vybrali vo výberovej komisii na dodávku a inštalovanie píšťalového organu, začali v martinskom kostole nástroj skladať. Primárnym dôvodom pre kúpu nového nástroja bol ale viacročný havarijný stav starého organu, ktorý sa posledný rok už nepoužíval. Jeho dejiny boli vlastne aj dejinami rôznorodých skladačiek, ktoré boli síce dobrým dielom svojich tvorcov a dôsledkom nevyhnutných rozhodnutí na farskom úrade v uplynulých desaťročiach, ale nástroj mal zbytočne veľa registrov, ktoré sa ani nepoužívali, pretože v kostole by zneli príliš silno.
Chceli sme hodnotný nástroj
Martinčania mali pri kúpe a stavbe organu osobité požiadavky. Napriek obmedzeným priestorovým podmienkam, nízkej výške empory a dostupným finančným možnostiam chceli umelecky vysoko hodnotný nástroj, ktorý má slúžiť nielen liturgickým požiadavkám, ale napriek menším rozmerom mal preukázať aj svoj koncertný potenciál. Dokázala ich splniť rakúska firma Rieger-Orgelbau Schvwarzach.
Jej riaditeľ Wendelin Eberle sa v pamätnici, ktorú farský úrad vydal pri príležitosti inauguračného koncertu, takto vyznal: „Dúfam, že nám podarilo odovzdať Martinu hodnotný organ. V Kostole sv. Martina nezanechávame len nový nástroj, ale aj kus z nás. V posledných dvoch rokoch bol súčasťou nášho všedného pracovného dňa, vyžadoval našu umeleckú kreativitu a našu remeselnú zručnosť, nosí v sebe nášho ducha. Ale nechávame ho v dobrých rukách. V Martine nám darovali dôveru a veľmi srdečne nás tu prijali. Na to sa nedá zabudnúť.“ Firma Rieger-Orgelbau postavila nedávno organ v Ružomberku a nástroj firmy znie aj v bratislavskej filharmónii.
Jeho stavba trvala viac ako mesiac
Nový organ priviezli do chrámu 10. apríla 2012. Na jeho montáži pracovali Andreas Aschl, Johannes Zander, Lukas Pasi a Andrea Mustaret. Intonáciu zrealizoval od 23. apríla Tomas Fafilek za pomoci Andrei Mustaret. Koordinátorom stavby nového organa bol organista, zakladateľ viacerých organových festivalov na Slovensku, poradca opráv a rekonštrukcií historických organov a pedagóg Stanislav Šurin. Bol jedným z hlavných protagonistov inauguračného organového koncertu 19.mája (Zuzana Šebestová – spev), na ktorom nový nástroj predstavili verejnosti.
„Nový nástroj je skutočným umeleckým dielom,“ vyjadril sa v texte pamätnice Stanislav Šurin. „Je umelecko-remeselným originálom postaveným na mieru farského kostola v Martine. Svojím výtvarným stvárnením vkusne zapadá do jeho interiéru. Projekt, ktorý má Martin v novom organe za sebou, je pre liturgiu najstaršieho martinského chrámu a kultúru mesta veľkým prínosom.“
Na nový organ sa veriaci skladali
Na nový organ sa veriaci skladali rok a pol, farnosť prispela väčšou sumou, ktorú získala z predaja pozemku. K celkovej sume 200 tisíc eur prispelo mesto Martin dotáciou 25 tisíc eur, ktorú na májovom rokovaní mestského zastupiteľstva poslanci odsúhlasili.
Martinská verejnosť si mohla zvuk nového nástroj vychutnať aj na minulotýždenných Dňoch mesta Martin. Ich finále v nedeľu patrilo koncertu Martina Baka.
ORGAN V KOSTOLE
Predpokladá sa, že organ v Kostole sv. Martina bol naištalovala asi v roku 1903 firma K. n. K. Hoforgel-Fabrik Gebrüd re Rieger Jägerndorf. Nástroj bol jednomanuálový, mechanický, mal kužeľkové vzdušnice, 6 registrov a 3 transmisie. Mech bol ťahaný nočným šľapadlom, ktoré farnosť vymenila za elektrické až okolo roku 1925. V roku 1950 si farský úrad objedna u firmy Žúr Chrastava nový organ s elektrickou traktúrou a elektrickým hracím stolom. K jeho dodávke pre zmenu správcu farnosti nedošlo. V roku 1957 navrhol organár Pavol Baxa svojmu priateľovi martinskému organistovi Jozefovi Andrášikovi vylepšenie klangu pôvodného organu. V takom stave slúžil organ až do roku 1960. Vtedy došlo k prvej väčšej prestavbe nástroja, pričom si farnosť pomohla kúpou časti demontovaných organov z Vrútok a Mošoviec. Zo súčiastok potom páni Baxa a Andrášik postavili 24-registrový dvojmanuálový pneumatický organ. V roku 1983 kúpila farnosť organ, ktorý demontovali z pražského Národného múzea kvôli výstavbe metra. Od januára 1984 začali v Martine postupne skladať starý a inštalovať nový organ, ktorý bol skladačkou pôvodného a pražského. Začali ho používať až na Vianoce v roku 1987. Obidvaja spomínaní páni majstri boli opäť pritom. No už vtedy nástroj považovali za dočasný. Organ bol neprimerane veľký, mal 36 registrov, z ktorých spoľahlivo už máločo po roku 2000 hralo, píšťaly registrov boli natlačené v podvežovej časti chóru, odkiaľ sa zvuk nedostával dopredu. Nedostatkom bola aj pneumatická traktúra, dnes je považovaná za organársky omyl, lebo spôsobuje nepresnosti v hre. V posledných rokoch bol organ rozladený.
ZDROJ: JÁN JANUŠ, MARIÁN GREGOR
