SUČANY. Návrh udeliť čestné občianstvo Everovi Púčekovi vzišiel z iniciatívy starostu Sučian Jozefa Petráša a na poslednom zastupiteľstve roku 2011 ho schválili aj poslanci. Udeľovanie tohto titulu je vzácna záležitosť, keďže od roku 1999 sa tak stalo len piaty raz. Dôvod oceniť sučianskeho rodáka Púčeka približuje starosta Petráš: „Ever Púček patrí k významným osobnostiam kultúrneho a spoločenského života Sučian. Ľudia potrebujú vzory a je dobré, keď sa najmä mladá generácia môže oprieť o tvorbu a významné úspechy predchádzajúcej generácie“. Maliar Púček si získaný titul veľmi cení. „ Je to fantastický pocit, pretože ja sa aj cítim ako občan Sučian, ale keď mi to aj oficiálne udelili, tak ma to veľmi poctilo,“ teší sa.
Čarovný i tienistý Turiec
Na detstvo prežité v Turci a v Sučanoch prírode spomína majster Púček s jemnou nostalgiou v hlase: „Narodil som sa síce vo Vrútkach, lebo mama bola u kamarátky a tam ma porodila, ale bývali sme v Sučanoch. Pamätám si na leto, keď som prvý raz prišiel na námestie do prvej ľudovej triedy. Zažil som tu krásne pocity. Napríklad, keď prišiel cirkus, strelnica alebo keď sa na námestí predávali kone,“ vymenúva príjemné chvíle z obce.
No v Turci zažil aj tienisté obdobie. V Sučanoch prežil umelec dramatický rok 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie. Mladý Ever Púček vtedy ochorel na zápal kĺbu. Kvôli vojne a vypuknutiu Povstania musel opustiť martinskú nemocnicu, aby uvoľnil miesto zraneným vojakom a partizánom. Na neliečenej nohe to zanechalo trvalé stopy.
Učil ho aj Benka s Bazovským
Púček sa kresleniu začal venovať vo veku 16 rokov, keď inšpiráciu čerpal najmä z hôr a okolitých dedín. Potom na chvíľu odišiel do Karlových Varov, kde chcel študovať maľbu na porcelán. Ako sám tvrdí, príliš ho to nenadchlo a tak sa vrátil späť do Martina, kde bolo vynikajúce zázemie maliarov. „Sám som si hľadal možnosti ako sa učiť. Niekoľkokrát som bol u Bazovského, ale hlavne Martin Benka, keď maľoval v múzeu, tak ma prichýlil, aby som sa pozeral,“ spomína na svoje začiatky umelec. Vyskúšal niekoľko techník a prešiel od ceruziek, vodových farieb, oleja až po temperové farby.
Cez obrazy k manželke
Vďaka svojim obrazom si našiel aj manželku. „Ja som skôr poznala jeho obrázky ako jeho, takže keď som si ho k tým obrázkom priradila, už mi potom neunikol,“ smeje sa Zuzana Púčeková. Ako sama hovorí, život s ním nie je jednoduchý. „Je to aj inšpiratívne, zaujímavé, občas hektické a často s neočakávanými udalosťami, “ opisuje spolužitie s manželom.
Pri príležitosti majstrových osemdesiatyh narodenín by mala byť v Martine zorganizovaná jeho jubilejná výstava. Je to aj prianie samotného E. Púčeka. „Chcel by som sa na jej otvorení zúčastniť. Som už unavený. Dávať dokopy výstavu, to je strašná štrapácia,“ povzdychne si jedinečný Ever Púček.
EVER PÚČEK
Narodil sa 21. 12. 1931 vo Vrútkach. Výtvarné umenie študoval v rokoch 1951 až 1957 v Karlových Varoch a na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Do slovenského povedomia vstúpil v roku 1957 na prvej výstave Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline. Od roku 1964 žije v Bratislave. Ever Púček je konštantou slovenskej výtvarnej scény už desiatky rokov. Svoje diela vystavoval aj v zahraničí, napríklad v Bulharsku, Francúzsku, Kanade, Japonsku, Brazílií... Jeho obrazy sú oslavou jednoduchého geometrického tvaru a humoru. Občas dospieva takmer k hranici abstrakcie. Pre Púčeka sú charakteristické viaceré okruhy tvorby: poľné strašiaky, rozprávky, hrady, zvieratá,..
