Rumanovi zverili kvalitnú posádku a on ju ešte vylepšil

Keď funkcionári Fomatu Martin po odchode Petra Kureka vymenovali na post trénera A-tímu Stanislava Rumana, mnohí nevedeli, čo môžu od tejto zmeny očakávať. Čas ale ukázal, že to bolo správna voľba.

Mužstvo, ktorého cieľom bolo umiestnenie do ôsmeho miesta, ste prebrali po piatich odohraných dueloch. Bolo ťažké naskočiť do rozbehnutého vlaku?

- Môj predchodca Peter Kurek, ktorý odviedol s tímom výbornú robotu, dostal zaujímavú ponuku. Rozhodol sa ju akceptovať, a tak ma vedenie klubu oslovilo. Bolo to pre mňa trošku nečakané, no ako tréner dorastu som poznal pomery v klube i veľa hráčov z áčka. Snažil som sa robiť svoju robotu s maximálnym nasadením a vtedy sa spravidla výsledok dostaví.

Už po jesennej časti bol Fomat v tabuľke oveľa vyššie ako sa predpokladalo. Zmenila priebežná druhá priečka klubové ciele?

- Jesenné výsledky aj výkony mužstva nám ukázali, že môžeme atakovať čelo tabuľky. Povedali sme si, že by bola škoda pokaziť v odvetách dobre rozbehnutú súťaž. Chalani dokázali na jar dokonca ešte pridať a predsezónny cieľ vysoko prekročili. S víťazstvom v súťaži asi pred štartom ročníka nepočítali ani najväčší optimisti.

Nebáli ste sa, že po dobrej jeseni môže na mužstvo doľahnúť kríza a upadne do jarného spánku?

- Dôležité bolo, že nám vyšli prvé kolá. Chalanom ešte viac stúplo herné sebavedomie, a potom dokázali vyhrať aj v zápasoch, v ktorých sa nedarilo úplne podľa predstáv.

Do kádra sa počas zimy vrátil Špirko a prišli posily Ociepka, Remeň a Vaštík. Splnili očakávania?

- Mužstvo bolo dobre poskladané, a preto sme sa ho snažili doplniť veľmi citlivo. Ako ukázali naše jarné vystúpenia, noví hráči zapadli výborne a stali sa plnohodnotnými členmi kolektívu. Verím, že tento tím zostane pohromade a všetkým prinesie ešte veľa futbalovej radosti.

V akej fáze ročníka ste začali veriť, že vaši zverenci môžu dokráčať až za prvenstvom v súťaži?

- Predohrávka prvého mája v Tisovci ma uistila, že všetko si môžeme pokaziť len sami. Vnútorná sila kolektívu ale už nedovolila zísť z nastúpenej cesty.

Ako ste boli spokojný s fungovaním obranných radov?

- Brankár Pronaj sa stihol dať cez zimu zdravotne do poriadku a bol výraznou oporou. Kostru obrany tvorili stopéri Romančík s Bízikom doplnení o spoľahlivého Ižipa, ktorý môže hrať vpravo, vľavo i v strede. Na jar sme na súperových ihriskách ani raz neinkasovali a celkovo nám v odvetách súperi strelili len štyri góly. Tieto čísla hovoria jasnou rečou.

V súčasnom futbale sa o výsledku zápasu často rozhoduje aj v strede ihriska. Patrí aj martinská záloha k pilierom celého tímu?

- V strede poľa sme boli naozaj silní. Tvorivého R. Kuciana vhodne dopĺňal všadebol Ľ. Thomka. Aj keď Rasťo ešte musí popracovať na pohybe a Ľubo zlepšiť presnosť prihrávok, bez spomínanej dvojice by naša sila určite klesla. Dobre fungovali tiež kraje zálohy, kde si svoje miesto výborne zastali R. Špirko, P. Peržeľ, J. Remeň či bratia Facunovci.

Nebáli ste sa, že zranenie kanoniera V. Škutu vám v závere ročníka skomplikuje život?

- Nebolo to nič príjemné a priznám sa, hlavou mi prebehli rôzne myšlienky. Vlado dal 24 gólov a nahradiť takýto výpadok nie je jednoduché. Našťastie I. Ociepka potvrdil svoju vysokú kvalitu a po zimnom prestupe stihol v našom drese streliť 10 gólov. Pridal sa k nemu so 14 presnými zásahmi aj M. Kačák, a tak zostal náš útok i pri Škutovej absencii veľmi nebezpečný.

Niektorí tréneri po víťazstve zostavu nemenia. Vy ste razili úplne inú filozofiu a šancu hrať v základe mal naozaj každý?

- Celá príprava na zápas i samotná zostava sa tvorila najmä podľa silných či slabých stránok najbližšieho súpera. Ešte počas zimy som povedal, že v mužstve mám 18 kvalitných futbalistov. Bola by škoda nevyužiť ich potenciál.

Celé to však má aj odvrátenú stranu, keď hráč odohrá dobrý zápas a o týždeň ho posadíte na lavičku. Nemali ste s tým problém?

- V takýchto prípadoch nepomôže nič, len dobrá komunikácia. Niektorí hráči boli nespokojní, no postupne pochopili, o čo mi ide a dokázali sa prispôsobiť.

Neprajníci tvrdili, že Fomat hrajúci domáce zápasy na umelej tráve neprimerane ťaží z tejto výhody. Dá sa s tým súhlasiť?

- Vonku mužstvo získalo 33 bodov a vyhralo 10 stretnutí. Takže bolo dostatočne silné aj na súperových ihriskách. Skôr sa umelá tráva stáva našou nevýhodou. Chýba nám tréning na prírodnej tráve a tento nedostatok musíme v čo najkratšom čase odstrániť.

Hralo teda vaše mužstvo na ihriskách súperov inak ako doma?

- Najmä u silnejších súperov sme hrali systémom 4-2-3-1. Cieľom bolo prehustiť stred poľa, cez ktorý sa naši protivníci dostávali veľmi ťažko. Potom sa zväčša uchyľovali len k nakopávaniu lôpt a nám sa podarilo ovládnuť dianie na ihrisku. Doma zas výborne fungoval klasický systém 4-4-2, a preto nebol dôvod nič meniť.

Vedeli by ste nedávno skončenú sezónu zhrnúť do jednej vety?

- Bola jednoznačne víťazná a v kabíne sa vytvoril kolektív, ktorý ešte nepovedal posledné slovo.