LIPOVEC. Aurel Milanec (77) z Lipovca už stihol za svoj život vytvoriť vyše 60 sôch a drevených plastík z obdobia predchádzajúceho Slovenskému národnému povstaniu (SNP) až po súčasnosť. V jeho dielach dominuje vojnová tematika, politici i významní štátnici a všetko to zhmotňuje do konkrétnych historických udalostí (Deportácia židov, Slovenskí vojaci na východnom fronte, proces so Žingorom – organizátorom povstania,...), podľa vlastných zážitkov alebo predstáv.
Talent má po starom otcovi
Milanec sa tvorbe sôch, ktoré zobrazujú určitú tému alebo historické obdobie, venuje už vyše 20 rokov. Zručnosť pochytil od starého otca, ktorý sa venoval najskôr kresleniu uhlíkom a perom. „Ako malý chlapec som ho napodobňoval a kreslil podľa neho, až kým neprišli Nemci a všetky kresby nepopálili,“ spomína na svoje začiatky Aurel Milanec. Keďže na dedine bol dostatok materiálu, začal Milancov starý otec vyrezávať z dreva, čo značne ovplyvnilo aj jeho.
Na začiatku je vždy kresba
Lipovecký rodák vo svojich plastikách mapuje obdobie od SNP, keďže aj jeho rodičia boli do povstania zapojení.
„Mňa hlavne zaujíma celková epocha, od Révaia až po Milana Kňažku na tribúne. Keď som s vyrezávaním začal, nepočítal som, že to až tak rozšírim. Ale udalosti, ktoré sa postupne udiali, ma nútili vytvárať nové sochy,“ vysvetľuje Milanec.
Koľko mu trvá výroba jednej drevenej plastiky presne povedať nevie, ale vždy sa drží svojho stanoveného postupu a plánu. Často chodil do rôznych archívov, aby si urobil lepšiu predstavu o ľuďoch a udalostiach, ktoré išiel zobrazovať. „Vždy som si to najprv nakreslil. Niektoré sochy som mal aj vyše 5 rokov nakreslené a až potom, keď som mal vhodný materiál, začal som tvoriť,“ opisuje problémy s dostupnosťou vhodného dreva, ktoré mu často pomáhajú hľadať aj ľudia z obce či starostka. Niektoré diela má vyrezané aj z pieskovca, ale ten sa podľa slov majstra hľadá ešte ťažšie.
Vášeň pre vyrezávanie neskrýva
K svojim dielam prechováva Aurel Milanec priam otcovský vzťah. „Vždy, keď si idem ľahnúť, tak sa na ne z postele dívam a v hlave si premietam, s ktorou sochou som sa najviac namordoval,“ smeje sa sympatický umelec. Aby ich mal kde všetky uschovať, zriadil si špeciálnu izbu.
„Doma mám aj svoju dielňu, aby som nerušil okolie, ani manželku. Ráno vždy rýchlo porobím, čo mám, šikovne sa vyparím a idem vyrezávať,“ približuje svoju vášeň. Toto umenie si vyžaduje jemné, precízne narábanie s drevom, a preto A. Milanec používa najmä dláto, pílku a rezbársky nožík:
„Napríklad Oravci veľké postavy vyrezávajú motorovou pílou, čo je nepresné. Zájdete kúsok vedľa, neodhadnete oblasť a už to môže ísť akurát do pece“.
Najradšej preto robí sochy do výšky 50 až 60 cm s prepracovanými detailmi.
Nástupca neznámy, hoci s vnukom sa radí
Či bude v jeho šľapajach pokračovať aj niekto z rodiny, Aurel Milanec zatiaľ neodhaduje: „Vnuk vyštudoval umeleckú priemyslovku, ale teraz chodí na vysokú školu, tak na to čas nemá. Ale spolu s priateľkou hodne kritizujú moje práce, čomu som aj rád, lebo predsa mladí majú iný názor na tieto veci a mnoho tak od nich pochytím,“ teší sa aspoň takejto spolupráci. Lipovecký umelec priznáva, že postupne hľadá priestor, kde by mohli byť jeho práce vystavené.
„Mám takú predstavu, že by mohli byť na Sklabinskom hrade, avšak majú tam nejaké nezhody a neviem, čo bude. Moje diela začínajú Révaiom, k nim ešte zopár postáv dorobím, tak by sa to tam hodilo. Sklabiňa by mala taký prirodzený ťah na turistov,“ nádeja sa rezbársky majster.
Milancovou túžbou je dopracovať drevenú plastiku Roh hojnosti, kde Anjel drží v rukách roh, z ktorého padá jedlo popri politickej tribúne. Vedľa stojí človek a rozbíja hviezdu. Svojimi dielami chce dosiahnuť, aby ľudia videli, ako sa obyčajnému človeku premieta do života politika i všedný deň.
