BRATISLAVA, MARTIN. Padla definitíva. Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Martine sa postupne rozlúči so šesťročnou formou štúdia. Hrnčiarova novela zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá mala šesťročné gymnázia v školskom systéme povoliť, si podporu vládnej väčšiny nenašla. Poslanci Smeru – SD sa v drvivej miere zdržali hlasovania, novelu stopli už v prvom čítaní.
Andrej Hrnčiar (Most – Híd) pri uvádzaní návrhu zákona argumentoval najmä stanoviskom Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ), ktorý v správe o ukončení projektu s názvom Experimentálne overovanie šesťročného gymnaziálneho štúdia v Martine konštatoval, že ide o efektívny model stredoškolského vzdelávania. Ďalej sa v správe z roku 2009 uvádza, že časti žiackej populácie poskytuje kvalitné vzdelanie, adekvátne jej študijným a intelektovým schopnostiam. Zároveň však ŠPÚ v stanovisku uviedol, že aj napriek dobrým výsledkom zákon o výchove a vzdelávaní neuvádza možnosť pokračovať vo vzdelávaní formou šesťročného vzdelávacieho programu, a preto ho odporúča ukončiť.
Rozprava v parlamente
„Nechápem, prečo sa ruší niečo, čo sedemnásť rokov úspešne fungovalo. Ak bolo dôvodom len to, že šesťročnú formu štúdia zákon neumožňuje, tak sa to dalo veľmi ľahko našou novelou zmeniť. V školstve voláme po kvalite, možnostiach výberu, o odstránení uniformity. Všetko toto martinský experiment priniesol. A nielen to. Ale aj množstvo úspešných absolventov, ktorí sa dokázali presadiť i na vysokých školách,“ zneli parlamentom slová Andreja Hrnčiara.
V podobnom duchu sa niesla aj rozprava. Na adresu martinského gymnázia z radov opozície odzneli prevažne len podporné stanoviská.
„Škola, učitelia a žiaci nepýtajú od nás peniaze a ani novú telocvičňu. Len sa prihovárajú za doplnenie jednej vetičky v zákone, ktorá by nechala úspešný projekt pokračovať,“ hovoril pred plénom NR SR spolupredkladateľ novely Martin Poliačik. „Kvalita je rozhodujúca, bez ohľadu na formu štúdia,“ pridala názor Jána Žitňanská (nezávislá). „Nebráňme deťom v rozlete,“ zdôrazňoval zas exminister školstva Martin Fronc (KDH). „Áno, riešme nadbytočnosť škôl, ale nie na úkor niečoho fungujúceho. Znovu sa ide zrezať niečo, čo vyčnieva z radu,“ upozorňoval Peter Osuský (SaS).
Z poslancov Smeru vystúpil, aj to iba vo faktickej poznámke, Michal Bagačka. „Dávame do úzadia základné školy. Ak z nich predčasne odchádzajú ťahúni, tak je to na škodu.“
S týmto názorom nesúhlasil bývalý absolvent Gymnázia Viliama Paulyniho Tótha Igor Hraško (OĽaNO). „V čom ťahúni zlepšujú výsledky triedy?“ pýtal sa. Naopak, ak je žiakov v triede menej, majú učitelia väčší priestor venovať sa slabším. Šesťročná forma štúdia má opodstatnenie,“ myslí si poslanec Hraško.
Hlasovanie bez úspechu
Viac ako hodinová diskusia nakoniec pozitívny výsledok nepriniesla. Za novelu zákona zo 128 zákonodarcov hlasovalo 49, 75 sa zdržalo hlasovania a 4 boli proti.
„Pri dnešnom počte gymnázií, poklesu žiakov a nedostatku financií sú šesťročné gymnáziá luxusom. Hlasovania som sa zdržala aj preto, lebo po schválení novely by začali šesťročné gymnáziá rásť ako huby po daždi. Nešlo len o martinské,“ povedala pre náš týždenník poslankyňa Eva Hufková (Smer-SD).
Andrej Hrnčiar oponuje. Tvrdí, že v chystanej novele školského zákona z dielne ministerstva o vzniku všetkých typov stredných škôl majú rozhodovať vyššie územné celky.
„Kraje by rozbujnenému nárastu škôl určite zabránili,“ myslí si martinský primátor, ktorý nepriaznivý výsledok hlasovania prijal pokojne. „Rešpektujem názor parlamentu. Chápem vládnych poslancov, i keď v tomto s nimi nesúhlasím, že zdieľajú predstavy svojho ministra.“
Gymnázium ako priorita
Žilinský samosprávny kraj, zriaďovateľ Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine, vo svojom stanovisku na webe ubezpečuje rodičov a žiakov školy, že škola patrila a patrí medzi priority ŽSK. V praxi to znamená, že i keď sa nebude prijímať na šesťročné štúdium, štvorročné bude pokračovať naďalej, a rovnako ďalej pokračujú v štúdiu už prijatí študenti šesťročného gymnázia.
„Od začiatku prechodu kompetencií v strednom školstve na kraje patrí Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Martine medzi vlajkové lode gymnaziálneho vzdelávania v Turci nielen z historického, ale aj súčasného hľadiska, a preto ŽSK jeho obnove venoval kraj aj za pomoci európskych fondov vinančné prostriedky jedinému gymnáziu v kraji,“ povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.
